parlamente. Platenie za štúdium podporuje z reprezentácie VŠ Slovenská rektorská konferencia a Rada VŠ, proti spoplatneniu denného aj externého štúdia sú oficiálni zástupcovia vysokoškolákov, teda Študentská rada VŠ. Na minulotýždňovom hlasovaní parlamentu však zákon neprešiel.
Podľa vládneho návrhu mali vysokoškoláci platiť od januára budúceho roka školné v rozpätí od 0 do 30 percent z priemerných nákladov na študenta ročne. Nulová hranica školného však mala platiť iba v nasledujúcich troch rokoch.
Zo 136 hlasujúcich poslancov sa vyslovilo za postúpenie do druhého čítania 67. Ďalších 58 bolo proti a 11 sa hlasovania zdržalo. Zákon do druhého čítania neprešiel o dva hlasy! Za postup zákona do 2. čítania hlasovali všetci prítomní poslanci koaličných strán ANO, KDH, SDKÚ a SMK. Chýbala len poslankyňa za KDH Mária Demeterová. Proti resp. hlasovania sa zdržali všetci prítomní poslanci opozície ako aj nezávislí. Norma
sa bude môcť opäť vrátiť na rokovanie parlamentu o pol roka.
Podľa ministra financií Mikloša a vicepremiéra, poslanci, ktorí odmietli vysokoškolskú reformu, "jasne ukázali, že nemajú skutočný záujem, aby sme konečne mali kvalitné vysoké školstvo dostupné pre všetky sociálne vrstvy." Dodáva, že "týmto 'populistickým krokom' zároveň paradoxne odmietli aj viaceré pozitívne zmeny. O nich boli pritom informovaní v dopadovej štúdii, ktorú pripravili rezorty financií, práce i
školstva. V tomto materiáli sa jednoznačne ukázalo, že
navrhovaná reforma nemala reštrikčný charakter a že oproti dnešnému stavu jednoznačne zvýši prístup k vysokoškolskému vzdelaniu pre deti z nižšej a strednej sociálnej vrstvy." Minister upriamuje pozornosť najmä na to, že reforma mala priniesť viac peňazí pre vysoké školstvo. Zvýšila by tiež sociálne štipendiá, a to z dnešných 2000 korún na 6870 korún. Okrem toho by sa zvýšil aj počet poberateľov zo súčasných 11 percent na 30 percent. Narástli by aj platy vysokoškolských učiteľov v priemere o 11,5 percenta, či platy nastupujúcich vysokoškolských pedagógov z 15 580 Sk na
22 590 Sk. Reforma by tiež znamenala príchod renomovaných zahraničných vysokých škôl na Slovensko a zvýšenie dynamiky rozvoja vysokých škôl.
Neschválenie zákona najmä o študentských pôžičkách vníma Štrajkový výbor študentov (ŠVŠ) ako víťazstvo študentského hnutia a uznanie argumentov akademickej obce proti takejto reforme. Ako agentúru SITA za
študentský výbor informoval Michal Feik, "ŠVŠ trvá na
splnení ôsmich požiadaviek, ktoré sú zahrnuté v Charte
študentov". Cieľom ŠVŠ je podľa Feika predovšetkým kvalitné vysoké školstvo a financovanie zodpovedajúce úrovni krajín OECD. Štrajkový výbor študentov vyzval ministra školstva, aby po treťom neúspešnom pokuse prestal so snahami o presadenie reformy, ktorá podľa ŠVŠ spôsobí viac deformácií ako pozitív.
Autor: Tomáš HUDÁK & TASR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
