86 tisíc hrubého, alebo protinávrh finančného a rozpočtového výboru na polovicu uvedenej sumy, téma je to skrz-naskrz veselá. Škoda, že tak trochu cez slzy - 14 vyslancov v Bruseli bude vydržiavaných z vrecák daňových poplatníkov.
Nemuselo to tak byť, keby na jar ministerská rada únie schválila návrh samotného europarlamentu. Ten žiadal jednotný europlat pre všetkých členov EP vo výške 8600 eur (asi 350 tisíc Sk), ktorý by išiel z rozpočtu únie. Skvelý nápad však zatrhli ministri financií Nemecka, Británie, Francúzska a Švédska. Keďže ide o štáty, ktoré sú "čistými platičmi", zdala sa im nemiestna nielen výška poslaneckej gáže - to v prvom rade - ale aj samotný fakt, že by platili aj novoprišelcov z pristupujúcich krajín. Preto zostalo všetko po starom aj pre toto funkčné obdobie - každý štát si financuje vlastných poslancov.
Treba ale poctivo povedať, že systémovo je to správne - Beňovú, Kozlíka a spol. majú financovať tí, ktorí ich do EP vyslali, pretože z logiky zastupiteľskej demokracie plynie, že práve a len svojich voličov zastupujú. (Netvrdíme, že to tak bude, ale mali by.) Keby prešiel návrh EP, slovenskému rozpočtu (resp. rozpočtu Kancelárie NR SR) by sa trochu uľavilo, znamenalo by to však ďalšie zneprehľadnenie vzťahov medzi národnými a centrálnymi inštitúciami. Nie je totiž ani celkom pravdou, že europoslanci sa nemajú starať o tzv. národné záujmy; možno podľa direktív EP nie, ale z hľadiska politologickej teórie a zdravého rozumu poslanec má obhajovať predovšetkým svojho voliča. Od nikoho iného totiž mandát nedostal.
Vládny návrh na dvojnásobok platu slovenského poslanca je uletený a zvrhlý. Nie preto, že by sme príliš závideli, ale už pri letmom porovnaní - europoslanci väčšiny krajín berú mzdy totožné s kolegami v národných parlamentoch. Taliani napríklad 11 tisíc eur (vôbec najviac), Nemci a Briti 7 tisíc, Španieli 3, atď. Preto by bola dupľa úlet. Zvrhlosť spočíva v porušení princípu, že odmeňovanie by malo byť porovnateľné v približne rovnakých výkonových kategóriách. A naozaj nie je vidieť dôvod, prečo by mal držiteľ mandátu "euro" brať dvakrát toľko ako domáci poslanec. Pravdu povediac, dôvod by bol skôr dať im o polovicu menej; europoslanci sa síce nalietajú a nacestujú, ich práca ale spočíva najmä v cvičení žuvacích a sedacích svalov. Narozprávajú a nasedia sa veľa, vytvoria ale málo osohu.
To nie je možno ich chyba, únia ale už tak funguje, že 95 percent rozhodnutí, ktoré majú vplyv na život občana, prijímajú ministerské rady a Európska komisia. Na veci nič nemení ani nová ústava, ktorá síce legislatívne právomoci EP významne zvyšuje, ale - aj keby prešla ratifikáciami - bude účinná až od roku 2009. A to už bude zvolený ďalší parlament. Vážne a úprimne - neexistuje volený ani menovaný verejný činiteľ s menším vplyvom na život občana, ako je europoslanec. Jediný podpis Mikuláša Dzurindu pod euroústavou v Bruseli ovplyvní život na Slovensku väčšmi než všetky hlasovania 14 europoslancov za 5 rokov. Nejde pritom len o kompetencie samotnej inštitúcie - odmenu pre europoslanca treba dať do pomeru aj s jeho váhou v celom zbore. Beňová, Záborská a spol. budú individuálne vážiť jednu sedemstotinu (presne 1/732) Európskeho parlamentu. Ešte zaujímavejší výpočet by bol, keby sme odmeny previazali s váhou mandátu, ktorý dostali. Europoslanci SDKÚ, Smeru, HZDS a KDH reprezentujú približne 3 percentá voličov (17 percent zo 17 percent zúčastnených), SMK dva a pol. Táto úvaha vyzerá poriadne úletová, nejaká forma väzby medzi účasťou a odmenou je ale do budúcnosti jednou z ciest ako zachrániť zastupiteľskú demokraciu pred bankrotom. Predstavme si len, aká krásna, živá a obsažná by bola kampaň, keby bolo dopredu určené, že poslanecká mzda je funkciou reprezentatívnosti mandátov.
Politici opäť vykrikujú, že debata o platoch je populistická. Bohužiaľ, ak ide o verejné peniaze, "populizmu" nie je nikdy dosť. Každý nech si zarobí, koľko len vládze - ale poctivo. To, čo sa už roky deje na národnej i internacionálnej úrovni, je len vytváranie nových funkcií a pozícií, ktoré nafukujú, predražujú a zneefektívňujú verejnú správu. Európa je momentálne v kurze, platí to však rovnako o komunále, v ktorom je na Slovensku asi desaťnásobná prezamestnanosť oproti USA. To je jeden zo základných dôvodov, prečo sme chudobní. Trend je nezastaviteľný, pokiaľ sa ľud nevzbúri "dole". Stačilo by pritom pozorne počúvať táranie novozvolených europoslancov. Alebo ich angličtinu - keby stredoškolák podal na maturite taký výkon, s akým excelovali na TV mikrofóny naši adepti na 86 tisíc brutto, letel by hore komínom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
