organizácie zo strany štátu i mesta aj z hľadiska jeho sociálneho zabezpečenia. Taká je súčasnosť a taká bola aj minulosť, ktorá vychádzala z danej vtedajšej situácie. Keďže práve dnes, 24. júna je osemdesiat rokov od slávnostného otvorenia štátnej nemocnice v Košiciach (terajšej Fakultnej nemocnice L. Pasteura) na Rastislavovej ulici, je príležitosť pre návrat do dvadsiatych rokov, ktoré na tejto strane sporadicky mapujeme z východoslovenského regiónu. Ak spomínam v úvode, že obraz starostlivosti o naše zdravie sa mení (a sme toho svedkami), a v ďalšom článku na tejto strane je stručný prehľad vývoja lekárskeho povolania u nás do 19. storočia, vráťme sa do rokov 1840 - 1918, po vznik prvej ČSR. Najmä obdobie od roku 1848 po prvú svetovú vojnu bolo veľmi náročné pre vtedajšie zdravotníctvo epidemickými ochoreniami. Pre tieto prípady bolo príležitostne zriadených niekoľko špeciálnych nemocníc a košickí lekári vynakladali veľké úsilie a dosahovali dobré výsledky v boji proti týmto chorobám.
V roku 1840 bolo v Košiciach deväť lekárov a päť chirurgov, pričom to boli chirurgovia menovaní do tejto funkcie. V roku 1854 bolo už štrnásť lekárov a 1 chirurg (už vykonával prácu chirurga), v 70. rokoch 22 lekárov a dvaja chirurgovia, v 90. rokoch 30 lekárov a v roku 1905 38 civilných a 22 vojenských lekárov. Z 38 vykonávali súkromnú prax 28 a pre celé mesto bol spomedzi nich jeden očný lekár, jeden kožný a osem zubných, ostatní so všeobecnou praxou, ďalej desať úradných a nemocničných i ústavných lekárov a to vrátane mestských, župných, vo verejnej nemocnici a v detskom domove. Prvým úradným lekárom sa stal v roku 1872 J. Moskovics. Úrad mestského lekára bol vytvorený v Košiciach už pred rokom 1848 a o zvýšenie jeho úrovne sa zaslúžili lekári J. Kis Vitzay a F. Sihulszky, spresňovaním funkcie a náplne mestských lekárov (chirurg, lekár chudobných, obhliadač mŕtvol, policajný lekár a ďalší). Štatút pre tieto funkcie bol definitívne vypracovaný v roku 1868. Od roku 1848 boli mestskí lekári v rôznych funkciách tieto osobnosti, ktoré uvádza vo svojom "Slovníku košických osobností" PhDr. Mária Mihóková: Ľ. Alexy, V. Barlay, A. a G. Gurdély, ďalej ako hlavní mestskí lekári po F. Sihulszkom J. Wajnarovics, F. Weitzenbreier a Š. Volný, J. Moskovics, E. Wandracsek a od roku 1914 G. Nagy, D. Kain a E. Mosolyi. F. Sihulszky položil základný kameň prvej mestskej všeobecnej nemocnice, ktorá bola otvorená v roku 1831 na tunajšom námestí Osloboditeľov. Stavebné práce sa preťahovali pre nedostatok financií. Vznikla zo zbierky Košických občanov, mesto darovalo pozemok a prispelo stavebným materiálom. Nemocnica bola jednoposchodová, nadstavbu urobili v roku 1870. Prvým riaditeľom okrem funkcie mestského lekára bol až do roku 1880 J. Senka, od roku 1911 E. Wandracsek a od roku 1914 P. Huszka, za ktorého pôsobenia sa začala stavať nová nemocnica na tunajšej Rastislavovej ulici.
Špecializácia lekárov sa začala v druhej polovici 19. storočia - napr. od r. 1852 mohol dostať povolenie na prax zubného lekára len diplomovaný zubný lekár - v Košiciach to boli: M. Füldi, D. Holzmann, J. Kosztka, E. Neuwirth a ďalší. Prvým známym očným lekárom bol A. Rittmann, od konca 19. stor. to boli V. Fejér (aj pľúcny), B. Virányi a I. Ákos (s kvalifikáciou aj krčných a ušných lekárov) a J. Bernolák, vojenský lekár. Diplom pôrodníka mal už v 50. rokoch mestský lekár V. Barlay, z novodobejších boli známi J. Senka, D. Spatz, G. Szabó, M. Šeliga a I. Widder - riaditeľ pôrodnice Bieleho kríža r. 1899 a ústavu pre výchovu pôrodných asistentiek od r. 1907. Z detských lekárov spomenieme aspoň D. Balászyho, A. Ékeyho a G. Máthého ako vedúceho lekára Detského domova založeného z iniciatívy Ligy na ochranu detí r. 1909.
Košickí lekári sa viackrát pokúšali združovať v odbornom spolku (spoločne s lekárnikmi). Prvý so stanovami pôsobil od r. 1865 obnovený po kratšej prestávke v r. 1888. Neskôr sa pretvoril na košickú odbočku Krajinského zväzu lekárov, resp. lekárnikov.
K zdravotníctvu patrila aj záchranárska služba, ktorú r. 1893 začal organizovať lekár K. Wandracsek a od r. 1901 pôsobila spoločne v Spolku hasičov a záchranárov.
Prvá svetová vojna spôsobila rozšírenie chirurgickej činnosti aj v Košiciach. V košickej polepšovni a terajšej Veterinárnej univerzite bola po prestavbe niekoľkých pavilónov zriadená Nemocnica pre vojenských invalidov a v rámci nej aj chirurgické oddelenie. Na tomto oddelení od roku 1916 pôsobil ako chirurg - vojak známy lekár MUDr. Alexander Lichtenberg. Podarilo sa mu dostať do Košíc röntgenológa, Poliaka dr. Penziasa. Hlavná chirurgická činnosť v tejto nemocnici, kde v rokoch 1916 - 1919 pôsobil ako asistent aj dr. Ján Kňazovický, spočívala v ošetrovaní vojnových úrazov, v chirurgii periférneho nervstva a v nápravnej a hnisavej kostnej chirurgii.
Vráťme sa k nemocnici na námestí Osloboditeľov. Kapacitne nepostačovala ani po dostavbe, nemala stálych lekárov (okrem dvoch) a operačná sála nevyhovovala hygienickým podmienkam. Preto vznikol v roku 1901 návrh na výstavbu novej mestskej nemocnice, ktorý sa zmenil na realitu až po vzniku ČSR. Dovtedy slúžila zrekonštruovaná nemocnica a začali v nej aj operovať vďaka zriadeniu chirurgického oddelenia zásluhou MUDr. Ľudovíta Hartmana 1. januára 1913, ktorý sa stal prvým primárom tohto oddelenia.
Vojnové roky skomplikovali výstavbu nemocnice. Po jej skončení, páde monarchie a vytvorení Československej republiky nebola priaznivá ekonomická situácia. Mesto Košice si vzalo za svoju úlohu postarať sa o včasné dokončenie nemocnice. Napokon, bolo to aj v predvolebných sľuboch politických strán. Na plagátoch sľubovali počas hortešačiek okrem iného aj starostlivosť o zdravie občanov. V septembri roku 1923 bolo na východnom Slovensku po voľbách a mesto splnilo sľub, keď 17. septembra 1923 oznámilo občanom, že nemocnica je dokončená. (Oficiálne je otvorili 24. júna 1924). Táto správa prebehla regionálnou aj ústrednou tlačou. Budovy, ktoré v súčasnosti stoja v areáli nemocnice na Rastislavovej ulici, postavili ako vzorové pred 80 rokmi - Rastislavova sa vtedy volala Bercényiho.
Do nových pavilónov sa presťahovala štátne nemocnica z bývalej polepšovne - Komenského ústavu. Ich kapacita bola pre šesťsto pacientov a po dostavaní posledného pavilónu sa mala rozšíriť na deväťsto miest. Okrem samostatných pavilónov pre chirurgické, pľúcne, detské, očné, kožné, venerické a Ďalšie ochorenia, mala svoj pavilón hospodárska správa a centrálne kancelárie. Pre primára bol pripravený byt, rovnako aj ubytovanie pre personál. Strojovňa bola spojená s elektrárňou na výrobu vlastného prúdu a infekčné oddelenie bolo vzdialené od ostatných pavilónov. Nemocnica mala vlastnú práčovňu s dielňou na opravu bielizne, dezinfekčné miestnosti a samozrejme priestrannú kuchyňu, na svoju dobu s moderným zariadením. Pýchou boli štyri chirurgické operačné sály. Novinkou boli verandy pre slnečný kúpeľ pacientov a špeciálne pre pacientov na pľúcne choroby, nehovoriac o kúpeľniach. V tom čase v nemocničnom areáli založili aj park, takže stromy patria medzi jej pamätníkov. Primárom nemocnice bol MUDr. Uram. Po otvorení nemocnice chodili do nej úradné návštevy z ministerstiev, aj poslanci parlamentu, aby sa presvedčil, ako to tam funguje. Ktorýsi z nich povedal, že v takom komforte, aký je v košickej nemocnici, je radosť byť chorým.
Psychiatriou sa nemohli chváliť
Žiaľ, návštevy smerovali aj tam, kde komfort nebol, do Ústavu pre choromyseľných v Košiciach. Nevyhovoval ani pre duševne chorých ani pre lekárov a personál. Ministerská kontrola doňho zavítala po viacerých sťažnostiach na absurdné podmienky bývania v tomto ústave. Bytová kríza neobišla lekárov, ani ďalších zdravotníckych pracovníkov. V malej izbe bolo ubytovaných osem ľudí, z nich boli štyria ženatí a ich rodiny bývali v podnájmoch, kde sa tiesnili s ďalšími. Každý nemal v Košiciach šťastie získať samostatný nájom alebo prenájom. Za izbu bez osobitného vchodu sa platilo 300 - 400 Kč, čo bolo 40 percent platu štátneho zamestnanca. Úrady boli bezmocné alebo niekedy vystupovali iba v takej úlohe. Inak by nedovolili, aby jednej osobe bytový úrad pridelil päťizbový byt v priestoroch po banke. Štyri z nich prenajímala.
Vráťme sa ešte k psychiatrii. Okrem primára tam pracovali ešte štyria lekári a to bezplatne. Ako bolo uvedené v správe "títo prvotriedni odborníci, o čom svedčia odborné články v časopisoch, primitívnymi prostriedkami ústavu pomáhajú modernou vedou a humanitou."
V tom čase zomrel na psychiatrii významný ruský vedec, profesor Oršanský, ktorý tam bol hospitalizovaný po mozgovej príhode. Východoslovenský lekársky spolok sa na jeho pohrebe zúčastnil vo veľkom počte, aby si tak uctil pamiatku európsky významného vedca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
