eurokonfliktu. Lepšie neskoro, ako vôbec - predmetom sporu je spôsob ratifikácie ústavy, ktorú podpísal Dzurinda minulý týždeň v Bruseli.
Iste, nebude to žiadna bitka na život a na smrť. Karty totiž nie sú rozdané na politický boj - v zmysle rovnocenných partnerov na ihrisku. KDH, ktoré chce iniciovať o euroústave referendum, nemá relevantných spoluhráčov. Prípadnú podporu KSS možno mlčky prijať, ale nie o nej rokovať. A okrem komunistov bude k dispozícii už asi len Slobodné fórum. Ani to nie je dvakrát isté: Ivan Šimko sa za ľudové hlasovanie o ústave síce vyslovil a dokonca si myslí, že "SR by ústavu v súčasnom znení nemala podporiť", ťažko ale posúdiť, či hovorí za celú stranu, alebo iba za seba (ako v prípade "reformovateľnosti" Dzurindu). Fakt je ten, že na vyvolanie referenda cez parlament sú menovaní spojenci primálo, ešte aj keď zahrnieme zdecimované rady "nezávislých" z KNP, ktorí už ani nevedia, ako sa volajú a kto je ich predseda (Tkáč odstúpil, momentálne vedie klub Abelovský). Líder skrachovanej eurokandidátky ĽÚ-HZD Rudolf Žiak by referendum "uvítal", ale ani to nedáva potrebných 76 hlasov. A všetko ostatné v NR SR o plebiscit o ústave nestojí.
Dôležité je, že ani KDH nemieni viesť boj celkom na kopije, keďže cestu petičnej akcie Hrušovský vylúčil. Inak nie je jasné, prečo tak zhurta; je pravda, že konzervatívne strany nezvyknú vyháňať ľudí do ulíc. Ale ak si KDH naozaj myslí, že euroústava navodzuje "rovnakú situáciu, ako je vstup do štátneho zväzku s iným štátom" (Hrušovský), potom by si malo referendum vynucovať všetkými prostriedkami. Nakoľko nemajú záujem o pouličnú kampaň, konflikt nebude až tak politický ako ideologicko-právny. Keďže ide o dlhodobú záležitosť - lehota na ratifikáciu sú 2 roky môžeme sa zariadiť na evergreen typu interrupcie.
Na problém sa dá nazerať z rôznych uhlov, na najvyššom poschodí však stojí toto: Nech si politik či strana myslia o právnej stránke veci čokoľvek, principiálne je, že referendu by nemali brániť, ak sa nájde vôľa ho uskutočniť. Z triviálneho dôvodu - ak aj právnici povedia, že referendum nie je z ústavy povinné, je žiaduce morálne. Námietka, že "morálne" sa dá referendum navliecť na ktorýkoľvek - aspoň ústavný - zákon, neobstojí. Rozhoduje sa totiž o výnimočnej veci, ktorá sa týka samotnej podstaty moci. Zabudníme na štát a štátne zväzky - dopredu tvrdíme, že právnici sa nezhodnú, či touto ústavou začína v EÚ "superštát" alebo federácia. Niet však pochýb o tom, že ústava, podpísaná minulý týždeň v Bruseli, mení doterajšie delenie kompetencií a vplyvu medzi národnými štruktúrami, ktoré si občania volia priamo, a inštitúciami únie, kde ich priamo volení zástupcovia budú mať iba zlomkový hlas.
Nejde o žiadne drobnosti. Zásadne a smerom k zmenšeniu sily Slovenska (a všetkých malých a stredných štátov) sa mení napríklad hlasovací mechanizmus v najvplyvnejších rozhodovacích zboroch, ministerských radách. Dostatočný dôvod na oslovenie všetkých občanov je ten, že hlas priamo volených zástupcov krajiny bude mať nižšiu váhu, než doteraz, čiže podľa Zmluvy z Nice, ktorej pravidlá sme prijali v referende pred rokom. To nie je sranda, to je o pravej podstate moci, ktorú prenášame vo voľbách na svojich zástupcov. Je to o tom, komu zveríme rozhodovanie v našom mene. Euroústava takisto ruší asi v troch desiatkach oblastí jednomyseľné hlasovanie, čiže právo veta; je nespochybniteľné, že zdroj moci - občan - by sa mal vyjadriť, či súhlasí s tým, že jeho zástupca v rade ministrov už nebude mať možnosť vetovať zákon, ale jeho hlas sa stane iba jedným z 25 a na blokáciu rozhodnutia si musí nájsť ešte najmenej troch ďalších partnerov (spomedzi veľkých štátov - také sú počty).
Je absurdné v tejto situácii filozofovať, či Európa podľa ústavy už má charakter jedného štátu, alebo nie. K ničomu neprídeme, pretože žiadny precedens neexistuje. Proti batérii argumentov v prospech referenda niet obrany; absurdne vyznieva napríklad premiérovo volanie, že "politici by sa nemali skrývať za ľudí". Aké skrývanie? Moc, ktorou disponujú, oni nevlastnia, iba ju spravujú. To, že ľudia problém nepochopia a ignorujú, je tiež možné, ale nie dôvod proti referendu - zahlasujeme, uvidíme. Ak príde málo ľudí, žiadna tragédia, len signál pre parlament, že má voľnú ruku. Hovorí sa tiež, že plebiscit je spôsob a posledná nádej euroskeptikov, ako potopiť ústavu. To je pravda - no a čo? Nehovoria samotní eurooptimisti, že je pre občanov? Ak ju odmietnu, ich problém - nie politikov. Debata ale bude vzrušujúca a nasmejeme sa dobre. Ako vždy, keď ide o vážne veci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
