poslancov sa tým posilňuje parlamentná demokracia a kontrolná funkcia voči vláde.
Návrh predložil predseda parlamentu Pavol Hrušovský napriek odporu vlády, podporilo ho až 104 poslancov. Hrušovský je rád, že si poslanci uvedomili, "čo znamená parlamentná demokracia vo vzťahu k členstvu v Európskej únii". Chápe aj výhrady vlády voči ústavnému zákonu. "Každá vláda sa bráni takejto pozícii parlamentu," povedal.
Šéf klubu SMK Gyula Bárdos si nemyslí, že včerajšie hlasovanie súvisí s aktuálnym rozložením politických síl v parlamente. Keby zákon neprešiel, parlament by stratil "aj teoretickú možnosť hovoriť do vecí, ktoré sa schvaľujú v Bruseli".
Prvý podpredseda ANO Ľubomír Lintner povedal, že poslanci nehlasovali len o súčasnom vzťahu parlamentu a vlády, ale pozerali sa do budúcnosti.
Poslanec opozičného HZDS Dušan Jarjabek tvrdí, že parlament si uvedomil svoje právomoci a zákon prijal aj z obáv zo straty národnej identity a zo "strachu z nepoznaného".
Podľa Zuzany Martinákovej zo Slobodného fóra ústavný zákon hovorí o spolupráci vlády a parlamentu, nie o diktáte. "Ak bude vôľa, nájde sa dobrý mechanizmus na spoluprácu," povedala.
Politológ Ľuboš Kubín chápe Hrušovského zákon ako potvrdenia klasické rozdelenia moci v štáte medzi zákondarnú, výkonnú a súdnu. Národný parlament si svojím rozhodnutím zachoval vplyv na rozhodovanie členov vlády pri ich hlasovaní v Rade ministrov Európskej únie.
Parlament si včera uplatnil aj právo na kontrolu vlády. Poslanci rozhodli, že budú rokovať o návrhu poslanca Smeru Roberta Madeja, aby vláda odtajnila zmluvy štátu s firmou Kia.
Kubín vidí toto hlasovanie ako dôsledok "aktuálnych tekutých väčšín" v parlamente, ktoré vypovedajú o menšinovom postavení koaličnej vlády.
(sp)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
