Ani návšteva Múra nárekov neodvrátila Ľubarského mužstvo od zostupu do II. ligy

Košice Každoročne sa ukrajinský futbalista Ruslan Ľubarskij vracia v lete domov zo svojho angažmán v izraelskom klube Maccabi Netanya. Slovo domov,

v jeho prípade znamená Humenné, odkiaľ pochádza jeho manželka a kde už desať rokov býva. Tak ako každý rok, ani teraz sa doma nemôže sťažovať na nudu a ničnerobenie. Za jedenásť mesiacov sa mu opäť nazbierala pekná kôpka obálok, takže vybavovačky nemajú konca kraja. Cez to všetko si bývalý hráč HFC Humenné, Sparty Praha a 1. FC Košice našiel chvíľku na debatu o jeho súčasnom pôsobisku. Ani sa veriť nechce, že v Netanyi ukončil štvrtú sezónu.

A dvakrát nadšený s ňou nebol, pretože Netanya skončila predposledná a zostúpila do II. ligy. „Neviem, čím to bolo, lebo približne sme mali rovnaké mužstvo ako minulú sezónu. Až na stopéra a brankára. Vlani sme hrali v UEFA Intertoto Cupe a v tomto roku sme vypadli...," vrátil sa k uplynulej sezóne 30-ročný futbalista. K záchrane nepomohol ani rituál, ku ktorému sa odhodlao celé mužstvo niekoľko kôl pred koncom ročníka. "Išli sme k Múru nárekov, kde sme medzi tehly zasunuli papierik s prosbami. Neviem, však povedať,čo na ňom presne bolo. Veľmi nám to však nepomohlo, lebo sme sa nezachránili." Možno aj preto, že ostatné tímy namočené do záchranárskych prác lepšie zvládli modlitby a prosby pri tejto známej dominante. Možno aj preto, že v iných mužstvách nevystriedali počas sezóny troch kormidelníkov... Neustále sa menila koncepcia hry. Každopádne na desiaty Sakhnin strácali štyri body. Funkcionári Netanye neskrývajú, že by Ruslana uvítali vo svojom klube i v nasledujúcej sezóne, lebo po roku by sa radi vrátili do najvyššej súťaže. Zatiaľ to tak nevyzerá, pretože Ruslan si z ponúk na ďalšiu sezónu môže vyberať a s najväčšou pravdepodobnosťou zakotví v inom klube. Interes prejavili dva izraelské celky a jeden ukrajinský. Zo Slovenska sa mu neozval nik. „Nejako sa tu na mňa zabudlo za tie roky. Nečudo, veď ešte stále nie som občan Slovenskej republiky, tak sa tu o mne ani veľmi nepíše. Skôr len na východe Slovenska." Ukrajinský legionár hrával v Netanyi to, čo na Slovensku ofenzívneho záložníka alebo útočníka. „V uplynulej sezóne som bol aj dlhšie zranený. V pravom kolene som mal natrhnuté väzy, takže som absentoval v ôsmich stretnutiach. Kým som sa dal dokopy, trochu to trvalo." Aj tak sa však Ruslan stal najlepším nahrávačom v tíme a stihol streliť 6 gólov a potvrdil streleckú úspešnosť z minulých ročníkov. V prvom izraelskom roku nastrieľal 11 gólov, v druhom osem a vlani sedem. Štyri sezóny v jednom tíme, to je už dnes pomaly rarita. „Brankár Martin Peško z Nitry bol v Netanyi dokonca šesť rokov. Ten sa však zranil, roztrhol si krížny väz v kolene a tento rok už so mnou nebol." V predchádzajúcich rokoch malo Slovensko celkom bohaté zastúpenie v izraelskej súťaži. V poslednom čase je tam však Slovákov len veľmi málo. „Zdá sa mi, že tam zostal len brankár Filipko, ktorý chytá v Chulone II. či III. ligu. Dávnejšie tam hrali brankár Kakaš v Ašdode, Bochnovič v Chulone, Höger hral tiež v II. lige, raz som proti nemu nastúpil v prípravnom zápase.

Ľubarskij pozorne sleduje výsledky svojich predchádzajúcich tímov. V Humennom bol na stretnutí posledného kola II. ligy, keď HFC nešťastne prehral s Nitrou 1:2 a vypadol. „Chlapci mali trochu smolu, nepremenili tri jedenástky... Košice tiež spadli do III. ligy... Mužstva, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi získalo dva majstrovské tituly, a hralo v Lige majstrov, je mi veľmi ľúto. Veď 1. FC už bol známy v Európe, vďaka Lige majstrov mal svoje meno a teraz je v III. lige. Navyše z pätice východniarskych prvoligových celkov zostal v II. lige len Prešov... Je neuveriteľné, že Košice, druhé najväčšie mesto na Slovensku, má svojho zástupcu len v III. lige." Ruslana o novinkách v slovenskom futbale informuje predovšetkým František Hanc, ktorý pôsobí v Petržalke, a v kontakte je aj s Petrom Dzúrikom. „Sledoval som aj Bystricu. Polovicu mužstva tvoria hráči, ktorí dosiahli úspechy v Košiciach. Vidíte výsledok. A pritom od posledného košického titulu ubehlo už šesť rokov a hráči majú zväčša po tridsiatke! Dzúrik, M. Sovič, Semeník, D. Tóth, Libič, na trénerskej lavičke Laco Molnár veľa nechýbalo, aby získali ďalší titul."

Ruslan si za to obdobie dokonale zvykol na izraelský spôsob života. „Je tam úplne iná klíma, takže za tie štyri roky som nevidel sneh," usmial ukrajinský legionár, ktorý si život v prímorskej Netanyi na brehu Stredozemného mora pochvaľuje. Spýtať sa v jeho prípade, kam má namierené na dovolenku je zbytočné, ak si človek uvedomí, že 11 mesiacov v roku je pri mori... „Mám pekný byt s výhľadom na more. Prvý rok som chodil najčastejšie k moru, druhý rok ešte ako-tak, ale momentálne som si už zvykol na to, že je to každodenná realita." Po príchode do Svätej zemi, si Ruslan musel zvyknúť na inú mentalitu národa. „V prvom rade sú Izraelčania oveľa hlučnejší a na čo som si nezvykol doteraz, tak to premávka na ceste. Izraelčania vôbec nedodržujú pravidlá. Po cestách jazdí každý ako chce, kto sa prvý ´pichne´, ten ide, smerovky neexistujú. Doteraz ma cestná premávka rozčuľuje." Za štvorročné obdobie veľmi nepohol ani hebrejčinou. Napokon, s ruštinou si v pohode vystačí. „Niečo viem po hebrejsky, nie síce až tak dokonale, ale to, čo potrebujem vedieť na ihrisku, viem. Syn sa naučil hovoriť po rusky hebrejsky ovláda ešte lepšie, ako ja." U Ľubarských sa doma rozpráva po slovensky, osemročný syn René má doma individuálny plán, ktorý ho učí manželka Monika. O tom, či Ľubarskij junior zdedil futbalové gény po otcovi je ešte predčasné hovoriť. V Humennom začal i s futbalovým tréningom. „Uvidíme. Keď ho futbal bude baviť, môže chodiť na tréningy i v Izraeli."

So stravou nie je v Izraeli žiaden problém. Dokonca ani s bravčovým mäsom. "V ruských obchodoch sa však dá zohnať bez problémov. Inak, výber stravy je obrovský. Izraelčania za to radi jedia. Problém nie je ani s pivom, vínom či alkoholom," zasmial sa Ľubarskij.

Na budúci rok už asi Slovákom

Svojho času reprezentačný tréner Slovenska Jozef Adamec povedal, že keby mal Ľubarskij slovenské občianstvo, hneď by ho povolal do repre. Ruslan hral vtedy v životnej forme a upútaval predovšetkým svojou rýchlosťou, ktorá tak chýba našim hráčom. Zmena občianstva bola vtedy často na pretrase, no situácia je taká, aká bola pred desiatimi rokmi, keď Ruslan prišiel do Humenného. „Tento rok som mal viac času, tak som si podal žiadosť o slovenské občianstvo, takže na budúci rok už možno budem Slovákom. Nie však kvôli reprezentácii, tam sú už mladší chlapci. Na nervy mi totiž idú neustále vybavovačky s vízami. Izrael má svoje zastúpenie pre Slovensko v Prahe a keď si chcem ísť vybaviť víza do Prahy, najprv si v Košiciach musím vybaviť víza do Česka... Dúfam, že na budúci rok i tieto starostí odpadnú. Myslím si, že by som v tomto smere nemal mať problém. Žijem tu už desať rokov, mám odtiaľ manželku," zamyslel sa R. Ľubarskij, ktorého v Netanyi nevedeli priradiť či k Ukrajincom alebo k Slovákom. "Keď bol v klube Martin Peško, rozprával som sa s ním po slovensky. Vtedy mi povedali, že Slovinci sa rozprávajú. Potom som ich stále opravoval, nie Slovinci, ale Slováci!" Inak zo začiatku v Netanyi nevedeli s akým hráčom majú dočinenia. "Nevedeli, že som hral v tíme ktoré, štartovalo v Lige majstrov. Až po čase sa ma pýtali na túto tému. Trochu boli aj zaskočení, že sme hrali na Juventuse, v Rotterdame či na Manchestri."

Zbraň nemá, autobusmi necestuje

Keď sa hovorí o Izreali, nedá sa nespýtať sa na bezpečnostnú situáciu v tejto krajine. Viacerí sa vyjadrili, že by tam nešli, aj keby im núkali milióny. "Ja s tým nemám problém. Musím zaklopať, tento rok tam bol pokojný, nič tam nebolo. Vlani však tam bol jeden vážny výbuch, pri ktorom boli i mŕtvi. Obrázky tohto teroristického činu obleteli celý svet. Raz sa na našej ulici i strieľalo. Treba si jednoducho zvyknúť, že v každom nákupnom centre či obchode stojí vojak so zbraňou a všetky tašky sa kontrolujú. Človek sa nad tým už ani nepozastaví," konštatoval Ruslan, ktorý priznal, že nevlastní žiadnu zbraň. "Inak už som si zvykol aj na pohľad, že ženy nosia zbrane. Treba sa vyhýbať miestam, kde je veľa ľudí. Radšej necestujeme autobusmi, stále jazdíme len v aute. Z toho dôvodu sme preto ani neboli pozerať sväté miesta. Na druhej strane, keď som mal voľno, vybrali sme sa na nákupy do Tel Avivu či sme navštívili Mŕtve more."

Kto je Ruslan Ľubarskij

Viacerí fanúšikovia futbalu nemajú problém s tým, kam zaradiť tohto futbalistu, lebo v Humennom i v Košiciach naňho spomínajú len v dobrom a v oboch tímoch sa stal miláčikom tribún. Je rodákom z Vinickej oblasti, konkrétne z mesta Bar. Pre našinca možno centrum Vinickej oblasti, mesto Vinica (asi 400 km od Kyjeva), je neznáme, no každopádne má vyše polmilióna obyvateľov, takže na Slovensku v tomto smere nemá konkurenta. Napokon, Ukrajina má okolo 65 miliónov obyvateľov... Ruslan má ešte jedného súrodenca, sestru, ktorá študuje na vysokej škole a popri tom hrá i basketbal. S rodičmi je stále v kontakte. Hneď po absolvovaní vojenčiny na Ukrajine, prišla pre Ruslana ponuka na pôsobenie na Slovensku. „V tom čase tu bol Orest Baľ, brat slávnejšieho reprezentanta Andreja. Ja som v tom čase trénoval v CSKA Kyjev, kde ma viedol ďalší známy futbalista Besonov. Orest mi poradil, aby som sem prišiel na skúšku. Na Slovensko sme vtedy prišli štyria, traja chlapci išli do Vranova." Humenné vtedy postúpilo do ligy, skúška sa mi vydarila, zapáčil sa aj trénerovi Petrovi Gombárovi a Humenné ho angažovalo. Odkrútil si tam 3,5 roka, nasledovalo krátke zastavenie v pražskej Sparte a v júli 1997 príchod do 1. FC Košice.

Zoznámenie bolo náhodné

Pred desiatimi rokmi prišiel na Slovensko neznámy futbalista z Ukrajiny, zaujal svojimi kvalitami, a tak zostal v Humennom. Chcel to asi osud, pretože ubehlo zopár týždňov a našiel si pod Vihorlatom aj budúcu manželku. „S Monikou som sa zoznámil náhodne. Tuším niekde v bare, už si ani veľmi nepamätám. Bol som malý chlapec, tak som zvykol sem-tam sadnúť do baru. Zoznámili sme sa, potom som ju pozval na ďalšie stretnutie a začali sme spolu chodiť." Randenie trvalo desať mesiacov a prišla svadba.

RUSLAN ĽUBARSKIJ

Vek: 30 rokov

Znamenie: Váhy

Auto: Audi A4

Hodinky: Alain Delon

Kozmetika: Armani

Obľúbený spevák, speváčka, skupina: veľmi sa o hudbu nezaujímam, počúvam ju zväčša v rádiu

Obľúbený herec, herečka: Bolek Polívka

Obľúbený film: Dědictví aneb Kurvahoši Gutten Tag a všetky české komédie

Obľúbená kniha: prečítal som jednu, no nepamätám si jej názov

Obľúbené jedlo: boršč, kuracie rezne

Obľúbený nápoj: minerálka, pivo