bývajú vo svojej produkčnej schopnosti labilné. Pri kŕmení dbáme predovšetkým na to, aby dostávali hygienicky bezchybné krmivá, lebo v letných mesiacoch sa ľahko pokazia. Krmivá preto nepripravujeme zbytočne do zásoby.
Prasniciam sa osvedčilo ponúkať ľahko stráviteľné krmivá, aby ich organizmus nebol zaťažený látkovou výmenou. Obsah proteínov nemá v nich prekročiť 16 percent. Komponenty, ktoré ovplyvňujú chuť, ako napríklad extrakčné šroty z repky či hrach, by sa mali z kŕmenia v horúcich dňoch vynechať.
Z uvedeného je zrejmé, že každý chovateľ má upraviť kŕmnu dávku tak, aby organizmus zvierat nezaťažoval. Kŕmenie by mal presunúť na chladnejšie ranné a večerné hodiny, aby dosiahol čo najväčší príjem krmív. Dôležité je to najmä pri dojčiacich prasniciach.
Na chladnejšiu časť dňa preložíme aj očkovanie a premiestňovanie zvierat. Popri dostatku ľahkého krmiva dbáme najmä na to, aby prasnice mali k dispozícii dostatok vody na napájanie. Dojčiaca prasnica denne spotrebuje až 35 litrov vody. Gravidná prasnica nepotrebuje až také veľké množstvo, stačí jej len 10 až 15 litrov. Priebeh kŕmenia ako aj napájania prasníc je potrebné pravidelne kontrolovať.
Chovateľ musí zároveň sledovať, či prasnice dostatočne močia. Častejšie vylučovanie menšieho množstva moču, niekedy aj krvavého, môže byť príznakom zápalu močového mechúra alebo obličiek. Kontrolovať treba tiež pH moču, a to pomocou ručného digitálneho prístroja. Pri normálnom zdravotnom stave prasnice sú hodnoty pH moču v rozmedzí 6 až 8. Odchýlky signalizujú, že kŕmenie a napájanie nie je v poriadku. Vtedy treba kŕmny a pitný režim prasníc upraviť.
Zrejmé je aj to, že chovateľ musí mať k prasniciam citlivý prístup. V lete kŕmne dávky upravuje a kvalitu kŕmenia neustále kontroluje. Takéto opatrenia zmierňujú negatívny vplyv horúčav na zdravie a produktivitu prasníc.
Ing. Peter DRÁČ
Autor: Ing. Štefan TÓTH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
