Plemená, ktoré u nás zatiaľ nechováme
Začneme plemenom, po ktorom túži duša slovenského chovateľa, ako pútnik na púšti po blízkosti oázy. Doteraz je to prakticky nedostupná koza anglonúbijská. Prečo tie dve vety? Plemenná kniha tohto plemena bola založená v roku 1890, ide teda o staré plemeno, a nie o hybrid vytvorený pred zopár rokmi, o ktorom ťažko povedať, čo sa s ním môže stať. Je to robustné zviera, dospelá koza váži 60 až 80 kilogramov. Odborné údaje hovoria o produkcii mlieka 5 až 6 kilogramov denne, s tukovosťou 4,8 percenta a obsahom bielkovín 3,8 percenta. S potešením ale možno konštatovať, že v roku 2002 bolo do kontroly úžitkovosti v Českej republike zaradených 13 kôz tohto plemena. Ich priemerná mlieková produkcia dosiahla 1 016 kilogramov, pri tukovosti 4,4 percenta a obsahu bielkovín 3,39 percenta. Vlani to už bolo 14 kôz s mliekovou produkciou 1 098 kilogramov (okrem jednej, ktorá pribudla, boli o rok staršie), ale percento tuku zostalo na úrovni „len" 3,85 percenta a bielkovín 3,17 percenta. Produkcia mlieka je prepočítaná na tzv. normovanú laktáciu 280 dní, hoci zvieratá doja poväčšine až cez 300 dní.
Pre zaujímavosť spomenieme, že vlani dosiahla v ČR biela koza pri vyhodnotení laktácie 1 095 dojok priemernú produkciu 719 kilogramov mlieka s 3,29 percenta tuku a 2,77 percenta bielkovín.
Plodnosť anglonúbijskej kozy bola v minulom roku 250-percentná, bielej kozy 181,9-percentná (250 percent znamená, že 100 kôz porodí 250 kozliat, pričom sa narodí najmenej 50 trojčiat). Komentár nie je potrebný. Možno jediná poznámka: Zabezpečiť semeno na insemináciu nemôže byť ťažké. Nájsť záujemcov o krížence (50 percent krvi anglonúbijskej kozy a 50 percent bielej kozy) zrejme bude ešte menší problém.
Ing. Dušan OCHODNICKÝ, CSc.
Autor: Ing. Štefan TÓTH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
