ktorú vypracoval kolektív odborníkov pod vedením profesora Dr. Klausa Pohlmeyera, vedúceho Inštitútu pre výskum zveri pri Vysokej škole veterinárnej v Hannoveri. Základom bolo päťročné pozorovanie diviakov v dolnosaskom lesnom úrade.
Výsledky tohto výskumu vyvrátili omyly o príčinách veľkého rozšírenia, prírastkoch, migrácie a sociálneho správania sa diviakov. Dôvody vysokých prírastkov a súčasne vysokých stavov tejto zveri sú u nás dostatočne známe. Rozoberme si však jej priestorové rozšírenie a výskyt klasického moru v populácii.
"Stará teória hodnotí diviačiu zver ako nestálu, nepokojnú a tulácku," upozorňuje K. Pohlmeyer. Výsledky uvedenej štúdie poskytujú ale úplne iný obraz. Diviačia zver tvorí dobre usporiadaný rodinný útvar a správa sa prísne teritoriálne, teda je verná stanovišťu (ak má vyhovujúce podmienky na potravu a úkryt). Vedúca diviačica určuje smer pohybu čriedy, ktorá sa vyhýba nebezpečným priestorom, kde na ňu strieľali. Ak vedúcu diviačicu ulovia, črieda prestane byť verná stanovišťu. Výsledkom je väčší pohyb zveri a vyššie škody.
Všetky samice čriedy rešpektujú párenie sa vedúcej diviačice a potláčajú možnosť párenia sa iných samíc. Nenarušené rodinné zväzky tvorí 25 až 32 zvierat (v Nemecku), ktoré sú rozdelené do menších čried. Lanštiaky-samce vo veku 15 až 18 mesiacov črieda vytláča, aby sa zabránilo ich páreniu. Túlajú sa preto do vzdialenosti viac ako 40 kilometrov. Mnohé z nich často prídu o život. Od druhého roku žijú vylúčené samce ako samotári v určitom teritóriu. Profesor Pohlmeyer tvrdí: "Ulovenie diviakov v strednom veku je biologickým hriechom a je nezdôvodniteľné."
Vzhľadom na vysoké stavy diviačej zveri a hroziaci mor ošípaných, mal by sa robiť predovšetkým odstrel malých diviakov bez ohraničenia hmotnosti. Na jedného lanštiaka by sa malo uloviť 3 až 5 "diviačat". Aspoň päť percent odstrelených kusov by mali tvoriť "podriadené" diviačice, nikdy nie vodiace, a to od konca októbra do konca decembra, keď v čriedach nie sú mláďatá odkázané na materské mlieko.
"Mláďatá sú pri šírení moru ošípaných najnebezpečnejšie," - zdôrazňuje K. Pohlmeyer. Výskumy dokázali, že zo 156 diviakov infikovných vírusom moru bolo 144 diviačat, 9 lanštiakov a iba tri jedince boli viacročné.
Ing. Ján MERCEL
Autor: Ing. Štefan TÓTH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
