(pokračovanie z minulého týždňa)
Čítali ste v predchádzajúcej časti: stretol som priateľa a keďže sa ma opýtal, ako bolo na dovolenke, siahodlho som sa rozhovoril...
A potom sme ležali na pláži a čítali Iľju Iľfa a Jevgenija Petrova a Jaroslava Haška a striedavo sa kúpali a slnili a natierali sa ochranným faktorom 25 a 8 podľa potreby a potrebu sme vykonávali v mori a potom sme hanblivo vychádzali obzerajúc seba sa, či niečo cícerkom nesteká, niečo, čo by bystrý pozorovateľ na pláži rýchlo odhalil ako defekačné zbytky, ale každému pripekajúcemu sa to bolo fukes jedno.
A potom sme vrámci animačného programu hrali futbal proti Nemcom a teda som si dal záležať, aby zvyšok sveta - jeden chlapec z Anglicka, jeden z Košíc, dvaja z Grécka a jeden Talian - pokoril najnenávidenejší futbalový tím aspoň na Rhodóskych majstrovstvách Európy a prežrel som aj úder lakťom, len aby sa lopta trepotala v sieti. Po víťaznom zápase sa ma usmiaty chlapec z Leicesteru spýtal, ktorý je môj najobľúbenejší futbalový klub na svete. Keď som sa zamyslel a povedal, že Lokomotiva Kosice (povedal som to s výrazným anglickým prízvukom), len pokýval hlavou ako človek, ktorý nevie, čo má odpovedať.
A potom, keď sa večer konečne otvorili dvere do reštaurácie plnej dobrôtok a my sme sa nahrnuli dovnútra, pochopil som odvekú pravdu, známy to syntaktický paralelizmus združený s lexikálnym chiazmom, teda, že nejeme preto, aby sme žili, ale žijeme preto, aby sme jedli. A vo mne sa prebudil nedožera Baloun, hodule žravá, takže sem se nažral k prasknutí a když sme se vrátili na pokoj, musela mně dát žena přes břicho matrac z postele a skákala po něm, až to ze mně šlo horem i dolem.
A potom sme išli na prechádzku na vyhliadku nad strediskom, potili sme krv, aby nám neunikla nádherná panoráma so zapadajúcim slnkom, tak ako ďalším pechoriacim sa postavičkám, ktoré z hrdosti odmietli pohodlný autobusík premávajúci hore dole zdarma. A na vrchole stála dvojica v objatí, vychutnávajúca si skvostný výhľad, ktorý inšpiroval nežnejšiu časť k povzdychu, aké je to more obrovitááánske. "No vidíš, som ti vravel, že to nevadí, keď sa dvaja-traja doňho vyšikajú," dotvoril atmosféru muž.
A zoznámili sme sa ti s takým milým párom, výborne sme sa zabávali, aj adresy sme si vymenili a sľúbili, že sa určite navštívime.
Veď vieš, ako to na dovolenkách chodí, chcel som dodať, ale nebolo komu. Môj známy už dávno odišiel. On sa len slušne spýtal a ja som mal slušne odpovedať, že dobre a neotravovať ho podrobnosťami.
Veď to tak aj bolo a preto som sa musel vyrozprávať aspoň vám.
Peter B. DOKTOR
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
