politický úspech KDH, ktoré s ideou kontroly vládnych stanovísk k legislatíve EÚ prišlo a s veľkým nasadením ju presadzovalo. Ide o víťazstvo najmä nad SDKÚ a jeho ministrom zahraničia. Hlasovanie odráža aj novú politickú realitu, ktorá hovorí, že nadvláda SDKÚ v koalícii skončila a že v čase rozvratu na Slovensku vládne - doslova a do písmena - štvorka bez kormidelníka.
To je politika. Vecné hodnotenie zákona však nie je také jednoznačné, ako vyzerá na ukazovateli skóre. Masívny súhlas by nemal zakryť problémy, ktoré existencia takejto normy zakladá. Filozoficky je ústavný zákon isteže správny. Stopercentne platí, že v zastupiteľskej demokracii by mal legislatívu tvoriť parlament, a že nechať ministrom voľnú ruku pri hlasovaní v ministerských radách, ktoré európske zákony schvaľujú, by znamenalo oslabenie tohto princípu. Občania môžu priamo ovplyvňovať svoj život len cez svojich volených zástupcov. Európske zákony budú na Slovensku legitímnejšie, ak prejdú cez mechanizmus, podľa ktorého sú ministri viazaní názorom NR SR a odkloniť sa od odporučenia parlamentu môžu len výnimočne, ak "si to vyžaduje záujem SR", čo potom musia zdôvodniť. To je nesporné.
Lenže: Schvaľovanie európskeho zákonodarstva v ministerských radách je základnou vlastnosťou EÚ. Je to ťažká deformácia položená na oltár európskeho zjednocovania. Ak počúvame o tzv. demokratickom deficite EÚ, spôsob tvorby legislatívy je jeho najvyššie poschodie. Keď slovenské politické strany, vrátane KDH, vyzvali pred rokom voličov hlasovať za vstup do EÚ v referende, o zákonodarnej kompetencii rád ministrov veľmi dobre vedeli. Národné parlamenty sú vyradené z tvorby európskej legislatívy plošne v celej Európe. Z jednoduchého dôvodu - inak by žiadne európske zákony neboli, resp. by ich bolo minimum.
Nechajme na inú diskusiu, že prečo je to zle a nie dobre. Pozrime ale vec z iného uhla: Slovenský parlament si teraz vybojoval právo zaviazať svojím názorom člena vlády, ktorý bude disponovať v schvaľovacom orgáne jednou dvadsaťpätinou všetkých hlasov. Nie je to v danom kontexte trocha smiešne? Ak bude slovenský minister prehlasovaný (v oblasti bez práva veta), budeme mať čierne na bielom, že národný parlament s tým a tým zákonom nesúhlasí. A - čo sa stane? Nič. Z únie nevystúpime. Rozumieme sa: Ak sa už národný parlament vzdal časti svojej zákonodarnej moci v prospech nadnárodnej štruktúry, je pokrytecké sa tváriť, že si ponecháva nejaký vplyv resp. posilňuje štátnu suverenitu tým, že zaviaže jedného z 25 členov rozhodovacieho orgánu akýmsi stanoviskom.
Systémový problém leží v porovnaní predpokladanej efektivity tohto mechanizmu a následkov, ktoré môže jeho uplatňovanie vyvolať. Keby na Slovensku fungovala štandardná väčšinová koalícia (čo v budúcnosti nie je vylúčené), je evidentné, že ústavný zákon nijako zvlášť slovenské postoje k eurolegislatíve neovplyvní. Vládna väčšina je krytá väčšinou parlamentou a teda aj väčšinou vo výbore pre európske záležitosti, ktorý bude stanoviská formulovať. Celkom dramatickú zápletku však môže navodiť dnešný stav, keď žiadna väčšina v NR SR nie je. Ak sa stanovisko NR SR odchýli od vládneho v oblasti, kde platí právo veta, môže sa spustiť scenár, ktorého sa desia Dzurinda, Kukan a s nimi všetci eurooptimisti - samojediné Slovensko zablokuje nejaký európsky zákon.
Iste, prečo nie - sme rovnocenní partneri, povie si každý rozumný človek. Nič proti tomu, nedá sa ale nepovedať, že v ostatných 24 štátoch únie je hlasovanie o eurolegislatíve už právomocou exekutívy, ktorej zodpovednosť pred parlamentom je iba všeobecno-politická, nie viazaná na jednotlivé rozhodnutia v ministerských radách. Tzv. demokratický deficit EÚ sa nedá premostiť akousi zástupnou aktivitou národného parlamentu v procese, ktorý je mimo jeho pôsobnosti. Isteže, aj jednopercentný vplyv na tvorbu eurolegislatívy je viac ako vplyv nulový - len to netreba predstavovať ako vec života a smrti, akoby na tomto stála štátna suverenita a demokracia. To po prvé. Po druhé, práve vzhľadom na minimálne možnosti je naozaj otázne, či politické komplikácie vo výnimočných prípadoch, keď tento aparát zafunguje, stoja za námahu a obrovské náklady.
Keby sa novou kompetenciou slovenského parlamentu demokratický deficit EÚ znižoval, mechanizmus by bol geniálny. Ale neznižuje sa, len sa akýsi väčší vplyv parlamentu predstiera. Problém je v tom, že navodzuje zmätky na vnútropolitickej i medzinárodnej parkete, ktorých dôsledky sa nedajú dnes dohliadnuť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
