politických scénach jednotlivých štátov. Bolo by však zaujímave vysledovať a zdokumentovať, aký je počet faulov na jednom i druhom ihrisku a pomer medzi žltými a červenými kartami. Jednoznačnú červenú dostal český premiér Špidla, ktorý už nie je premiérom ani šéfom ČSSD. Síce červenú kartu si na seba vytiahol sám a tak utiekol z ihriska skôr ako mu súper stihol faulom zlámať ruky i nohy. Upozornením mu malo byť niekoľko žltých kariet, ale Špidla a jeho koalícia tieto upozornenia nebrali vážne, iba si vymenili prepotené tričká. Lebo ešte nedávno česká vláda v správe pre Poslaneckú snemovňu označila svoje doterajšie dvojročné pôsobenie od roku 2002 za úspešné a zásadnejšie nedostatky pripustila iba v oblasti komunikácie s médiami a v oblasti informovania o svojich výsledkoch. Opozícia však tvrdila, že si vláda mala vymeniť nielen tričká ale i kopačky, lebo neplní svoje programové vyhlásenie a nenaštartovala reformy v oblasti zdravotníctva a dôchodkovej reformy, zlá situácia je v školstve či v bytovej politike. Konečný "kopanec" dostala vládna sociálna demokracia po voľbách do Europského parlamentu, v ktorej nedosiahla stanovený cieľ a debakel znamenal, že si už nestihla vymeniť zašpinené trenírky. A tak odchodom Špidlu odíde z vlády i celá koalícia. Apropo. Eurovoľby narobili riadnu paseku i v radoch vládnucej Maďarskej socialistickej strany (MSZP), v ktorej sa iba po čiastočnom "úspechu" musel odporúčať z čela strany László Kovács, inak maďarský minister zahraničných vecí. No a na Slovensku? Strany vládnej koalície sú spokojné (až na ANO), že iba mizerné percento voličov trafilo do volebných miestností. Vráťme sa k Portugalsku. Pre niektoré mužstvá bolo cťou prebojovať sa do bojov na majstrovstvách vo futbale a nič viac si neželali. Niekomu možno nebude stačiť ani strieborná medaila. Úspech je relatívny pojem a je zrejme, že iná krajina, iný význam slova...
Ešte šťastie, že máme národné strany, ktoré vždy vnesú trocha humoru do všedného každodenného života. Aktéri sú roky tí istí, sem tam sa pripletie aj niekto nový, na veci to však nič nemení. Vedúci aktéri SNS a P-SNS - ale vlastne dnes nik presne nevie či sú dve strany, či jedna, koľko má šéfov a podšéfov - už pár rokov robia takú showpolitiku, že profesionálni zabávači iba blednú závisťou. Nezmieriteľná dvojica Slota-Malíková si po dlhšom čase padla do náručia a poďho na triedneho nepriateľa v záujme strany a národa, a tak nadávajú Súlovskému, Oberhauserovi, Moricovi a ktovie komu ešte, i keď začas boľ kľud netradičných zbraní. Oni zasa nadávajú na podarenú dvojicu a tak národný seriál má koniec v nedohľadne. "Smrad, chrapúň, zdochliak obyčajný", znelo z úst prvej dámy národniarov na Súľovského a spol., a ktorá sa za svoju slovnú hnačku vôbec nehanbila. Potvrdila to aj slovami, "že za tým si aj stojím". Možno iba žiaci by boli jej vďačnými poslucháčmi, ak by ich už matematika nudila. Celý tento cirkus sa odohral v ústredí SNS v Bratislave, kde vlastne mala byť tlačovka, ale pani Malíková bola iného názoru. "Nehrajme sa tu na slušákov" zavelila a jastrabím pohľadom prešacovávala miestnosti a zisťovala, čo kde chýba. "Ukradnú všetko, čo nebolo priklincovamé v kanceláriach" skonštatovala Malíková a dodala, že chýbajú aj dva milióny. Druhá strana sa neddala a brebentila niečo na adresu jej manžela Alexandra Belousova a spojenia pani ex- či neex- predsedníčky s ruskou mafiou. Tá však bola v ráži a označila Súlovských za "organizovanú zločineckú skupinu, ktorá terorizuje SNS, jej (ne)legálnych funkcionárov, ktorá kradne jej majetok a nakoniec terorizuje škandálmi aj slovenskú verejnosť a voličov SNS". Na škdu veci, že sa jednotlivci z oboch znepriatelených skupíny nestali poslancami Europského parlamentu. Aspoň by aj ostatní vedeli, čo je to pravý slovenský folklór...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
