"Album je rovnako pestrofarebný, ako aj život nás všetkých"
Skupina No Gravity sa opäť vracia na hudobnú scénu, s novým spevákom, albumom, a hlavne s veľkou chuťou priniesť na scénu svoj typický gitarový rock
Mera Karoľová
Externý prispievateľ
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
s elektronickými prvkami. Volá sa inverzia, a my sme sa o ňom porozprávali so spevákom Richardom Homolom a gitaristom a manažérom v jednej osobe, Radom Balajkom.
Rišo: "V doslovnom preklade toto slovo znamená, na horách teplo, v meste zima. Samozrejme, že to netreba brať doslovne, ale s nadsázkou, ako aj texty, ktoré sú na ňom. Inverzia odzrkadľuje aj určitý stav mysle, lebo raz si hore a raz dole a niekedy sa ti zdá, že by to malo byť naopak."
Veľa sa hovorí o vašom klipe, ktorý je na Slovensku opäť historicky najdrahší, ako ste ho točili a ako vznikol jeho námet?
Rišo: "Natáčali sme ho v decembri minulého roku v bratislavskom nefunkčnom závode, kde bolo všetko zhrdzavené a špinavé, čo nám absolútne vyhovovalo, v rámci estetického pozadia. Chceli sme kulisu k tej tvrdej, surovej hudbe. Bola veľmi zima a niektorí sme aj prechladli, lebo sme celý deň strávili iba v tričkách a vo svetroch v tej studenej hale. Natáčanie ale prebiehalo príjemne, lebo sme mali okolo seba tím veľmi príjemných ľudí a týmto sa dostávame k tomu, koľko náš klip stál. Už som naznačil, že ľudia, ktorí nám ho točili, boli naši dobrí kamaráti, lebo náš druhý spevák Miško, je filmový scénograf a tento klip nám natočili partia jeho spolupracovníkov. Keby sme mali vyčísliť cenu videoklipu v korunách, pohybovala by sa okolo štyroch miliónov slovenských korún, čo je absolútne nepredstaviteľná čiastka. Aby sme my, piati mladí nádejní fešáci, mali zaplatiť štyri milióny. Platili sa ozaj iba náklady na nakrúcanie a filmový materiál, na ktorý sa to točilo. Točili sme dva dni v hale a potom jeden deň dokrútky s tou dievčinkou, ktorá je tam tak sporo odetá, lebo v hale by to bolo technicky nemožné. Sme spokojní s tým ako to dopadlo. Podľa ohlasov ľudí súdime, že sme odviedli dobrú prácu aj my, aj všetci ľudia, ktorí sa na tom podieľali."
Vo vašich textoch, aj na vašej stránke máte zopár ostrejších slov, ale pri poďakovaniach ste naopak veľmi nežní, keď ďakujete mamuške, a podobne. Dalo by sa povedať, že ste trochu paradoxní?
Rado: "Album je rovnako pestrofarebný, ako aj život nás všetkých, takže môžem povedať, aj keď to bude znieť otrepane, že je to o pocitoch. Pokiaľ chceš prejaviť, niečo negatívne, čo je v tebe, tak to vyjadríš, i keď sa snažíme vyhýbať vulgarizmom a pokiaľ vyjadruješ niečo pozitívne, tak úplne iným spôsobom. Ale ten album je pestrý po stránke hudobnej aj textovej a je to o tom, že keď je tvrdá tá pesnička, tak je tvrdší aj text, a keď je to pomalšie, atk aj text môže byť teoreticky jemnejší, i keď to tak nie je vždy. Niekedy pomalá skladba znamená najväčšiu zúrivosť."
Rado: "Skupina je zložená z piatich indivíduí, každý počúva niečo iné, má vlastný život, je to cítiť aj v hudbe, lebo je pestrá, a myslím, že si rozumieme. Kapela je tímová záležitosť, nie je to o tom, že niekto vymyslí text, rozdá to ostatným, celá tvorba je spontánna, a nás teší, že to tak je, lebo by bolo zlé, ak by to vychádzalo len z jednej osoby."
Rišo: "Musím súhlasiť s Radom, koľkokrát sa na skúškach pristihneme, že kecáme, ..."
Rado: "Alebo po sebe hádžeme nejaké predmety. Napríklad koberec...Ale to bola len sranda."
Váš bývalý spevák žije vo svojej domovine, v USA, udržujete s ním ešte nejaký kontakt?
Rado:"Vymenil som si s ním zopár mailov, zhodou okolností sa teraz oženil a práve mi poslal nejaké fotografie. Videl som ako žije, ale viac osobných kontaktov s ním nemám, ani neviem, či vôbec bol na Slovensku. Možno tu bol raz, ale on žije a pracuje v Amerike a asi sa tu nikdy necítil byť skutočne doma. Dnes by to možno nebol problém, lebo komunita angličanov a američanov žijúcich na Slovensku je oveľa väčšia. Myslím, že to bol hlavný dôvod jeho odchodu, lebo inak sme s ním vychádzali veľmi dobre."
Na albume máte aj prerábku hitu od Roxette, The Look, ako vám to napadlo?
Rišo:"Poviem vám jednu pravdivú príhodu. Jedno ráno zavolal Per Gessle a povedal:"Chlapi, prerobte to." A my, že jasne. A potom to poslal Stingovi...Popravde to bola úplne spontánna reakcia, lebo sa nám zdalo, že v tejto verzii bude znieť lepšie ako pôvodná."
Nového speváka ste hľadali pomerne dlho, cestou inzerátov, čo sa vám veľmi neosvedčilo, ako ste ho teda nakoniec našli?
Rado:" Najprv sme hľadali prostredníctvom médií, inzeráty sa objavili v rádiách. No a potom sme išli cestou známych, že môj známy má známeho..."
Rišo: "No a ja som poznal jedného známeho, ktorý sa volal Mišo Skrak, poznali sme sa z dávnej minulosti, dokonca sme robili spolu jeden projekt, ešte niekde v garáži na totálne amatérskej úrovni. Vedeli sme o sebe a on sa mi ozval, či by som nechcel spievať, pozrieť sa na skúšku. Tak som prišiel a povedal som, že ja teda rapovať nebudem, ale on povedal: "Ale, veď poď rapovať." Ja, že dobre, vyskúšali sme to, zistili sme, že sa to celkom dá, ale aj tak som si nebol istý. Ale po pár skúškach sa to vykryštalizovalo takým spôsobom, že sme zrazu točili klip a nahrávali album, a zrazu sa mi to zdalo úplne v pohode, že je to správna cesta a treba pokračovať. A zrazu je jún a ja som na promo šnúre po médiách a chystám sa na letné festivaly."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.