informáciám od chvíle, čo tento zákon vstúpil v roku 2001 do platnosti. Zvláštna a najvzrušujúcejšia časť uznesenia sa týka zmlúv s KIA a Peugeotom, ktoré majú byť predložené parlamentu do desiatich dní. Perličkou je, že poslanci vládu tiež požiadali, aby zákon o slobodnom prístupe k informáciám v budúcnosti už dodržiavala. To je veselé - zvyšok je smutnejší.
Okrem vecného rozmeru, ktorý je určite stokrát podstatnejší, má včerajšia záležitosť i politickú dimenziu. Návrh, ktorý dostal podporu aj značnej časti KDH a SMK, predložil Smer, čo by nebolo nič zvláštneho. Keby len o zverejňovaní zmlúv a materiálov neprijala vlastné uznesenie samotná vláda - pred týždňom. A keby sa o kauzách KIA a Peugeot už dávno predtým v médiách zhusta nedebatovalo, práve s dôrazom na utajenie zmluvných záväzkov slovenskej strany. Hoci teda ide o iniciatívu Smeru, s veľkými písmenami sa patrí zdôrazniť, že poriadne opozdenú. Práve preto ani nesvedčí o starosti Fica, poslanca Madeja a spol. o verejné peniaze, ale skôr o spozdených reflexoch a neschopnosti vyťažovať klasické opozičné témy.
Čitateľ si možno pamätá, že o zverejnení časti zmluvy s KIA sme písali pred dvomi mesiacmi aj s výzvou Ruskovi a vláde - odkryte karty! Ba ešte aj podstatne skôr, hneď ako Rusko prvýkrát prezradil, že štátna pomoc Kórejcom bude dohromady 9 miliárd a ostatné nás nemá čo zaujímať, lebo ide o "obchodné tajomstvo", na ktorého zachovaní trvajú investori. Asi trikrát bolo iba na tomto mieste spomenuté, že zverejniť zmluvu s KIA je doslova povinné, keďže Czechinvest a Maďari, ktorých sme aj citovali, sa na jeseň 2003 temer súbežne zhodli na tom, že zo súťaže o automobilku Hyundai vycúvali preto, lebo Kórejci žiadali štátnu pomoc v nadštandardných objemoch, ktorá presahovala české i maďarské predstavy o rentabilite investície i kritériá EK. Je teda milé, ak 29. júna 2004 Smer presadil parlamentnú rezolúciu. Opozícia reagovala presne mesiac po tom, čo Daniel Lipšic medializoval svoj spor s Ruskom a následne predložil vlastný materiál o zverejňovaní zmlúv do vlády.
Toľko politika. Faktom je, že výstup z vlády bol kontraverzný až smiešny: Najprv uznala, že utajovanie kontraktov so zahraničnými investormi je v rozpore so zákonom. A potom odhlasovala, že utajené zostanú všetky zmluvy uzavreté v minulosti. Zverejnené by mali byť len tie budúce. To je však skutočne nezmysel, že až bučí: Aký je z pohľadu zákona rozdiel medzi zmluvami budúcimi a bývalými? Nijaký. Je naprosto škandálne, ak ten, kto obchádza platný zákon, je samotná vláda. Vrchol absurdity už ale je, ak si to ešte odklepne vo vlastnom uznesení. Hoci neskoro, parlament teda reagoval správne - ak odhliadneme od omeškania, tak nejako má vyzerať kontrola výkonnej moci. (Skutočnosť, že poslanci SDKÚ a ANO uznesenie nepodporili, tiež o čomsi svedčí.)
Začína najnapínavejšia časť príbehu. Čo vymyslí Pavol Rusko? Pýtajme sa, že prečo tak úporne odmieta ísť na svetlo. Pamätáme si slávnostnú tlačovku s Kórejcami v spravodajstve Markízy, keď hlavný guru Hyundai na priamu novinársku otázku odpovedal, že veru oni nemajú so zverejnením nijaký problém. Udalosť zapadla a Rusko odvtedy vytrubuje, že publikovať všetko sa nemôže preto, lebo partneri... A on nebude ten, kto zmluvu poruší. Bude zaujímavé sa pozrieť, či klauzula o mlčanlivosti v dohode s KIA vôbec existuje. Ešte zaujímavejšie sú útržky, ktoré unikli cez Domino fórum (tiež sme ich citovali): Napríklad o tom, že ak KIA nezrealizuje investície v dohodnutej výške, nebude sa to považovať za porušenie zmluvy (!!!). Alebo o tom, že čo sa týka štátnej pomoci, nemôže nastať situácia, v ktorej "by bolo požadované jej vrátenie, zníženie či odmietnutie". A dalo by sa pokračovať napríklad záväzkom štátu, že urobí všetko pre to, aby v okruhu 100 km od závodu nevznikla iná automobilka (absurdné - ako tomu zabrániť, ak si ktokoľvek zmyslí, že ju postaví??). Jednoducho a jasne - je dôvodné podozrenie, že Rusko nechce zmluvu vytiahnuť preto, lebo je nevýhodná. Aký iný zmysel by jeho správanie malo? Reči o tom, že konkurencii z V-4 prezradíme naše investičné stratégie, sú trápne - v oblasti štátnej pomoci neexistuje nič, čo by už nebolo vymyslené, všetko reguluje Európska komisia.
Uvidíme - teda skôr nie ako áno. Schyľuje sa k ďalšiemu divadlu, tentoraz s hrou na slepú babu. Rusko sa asi odvolá na ekonomické záujmy štátu a vytiahne najvyššiu kartu (už ju raz vysvietil) - porušíme zmluvu a Kórejci sa zbalia a odídu do Poľska. Alebo - uznesenie má iba odporúčajúci charakter, parlament nie je vláde nadriadený orgán, nemôže ju zaväzovať a ak sa poslancom niečo nepáči, nech ju odvolajú. To je napravdepodobnejší scenár. Smutný, ale taký už býva život v socializme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
