kúpeľoch trápia, podľa reklamného prospektu, "netuberkulózne choroby dýchacích orgánov a choroby zažívacích orgánov", ich predchodcovia v minulom storočí sem prichádzali s takými exotickými neduhmi ako chronický katar mechúra, menštruačná anomália, prostatorea, spermatorea či nebodaj impotentia virilis.
Toto sa dozvedáme z knižky, skôr brožúrky Bardejovské kúpele v Uhorsku, ich topografia, dejiny a terapeutický význam, ktorú r. 1876 vydal po nemecky v Košiciach Med. Dr. C. Tarczay, "doktor viedenskej univerzity, bývalý kúpeľný lekár v Bardejove, člen viacerých učených spoločností a spolkov, praktický lekár v Košiciach". Na necelých dvesto stranách nájdeme nejednu kuriozitu, ktorá tu vyvolá zhovievavý úsmev, tu podnieti k zamysleniu.
Už dostať sa do kúpeľov nebolo priam jednoduché. Kúpeľným hosťom odporúča pán doktor, aby po príchode do Prešova nepokračovali hneď v ceste ďalej. Veď metropola Šariša sama osebe núkala všelijaké pozoruhodnosti: výhľad z kopca Tábor, dnešného Táboriska, za jasného počasia až na zasnežené vrcholy Tatier, z Kalvárie na Košickú huru a či návštevu stalaktitovej jaskyne pri Lipoveckých kúpeľoch, mimochodom, pred pár rokmi vďaka niekoľkým nadšencom znovu otvorenej.
Osamelo cestujúce ženy a matky s deťmi, "najmä ak nie sú znalé slovanskej reči", majú si dôkladnejšie vybrať povoz, ktorým sa poberú ďalej. Uchránia sa potom "nejednej kalamity na ceste, keď je človek vydaný na milosť a nemilosť hrubému napitému kočišovi".
V cieli cesty tiež všeličo chýbalo k úplnej spokojnosti najmä "delikátnejších" hosťov. Pred bytmi na tzv. dolnej promenáde ich pán doktor vopred vystríha. Za ako-tak znesiteľné označuje iba "prvé poschodie Kelerovského domu číslo 13. Všetky ostatné sa čo do polohy i zariadenia priečia účelu liečby, ba môžu ho zmariť. Väčšina týchto barakov kúpele zohyzďuje, navyše ich kanály a záchody ústia priamo k prameňom".
A striehli tu ešte ďalšie nástrahy, najmä chýrna herňa. "Ordinujúci lekár musí pred ňou rozhodne uchrániť tých pacientov, ktorým by rozrušenie pri hráčskom stole uškodilo." Ani potom sa však nedočkajú vytúženého pokoja. "Počas sezóny človek často ani v najvzdialenejšej vile neunikne nočnému vyhrávaniu, ktoré síce obšťastní srdce dákej krásky, zato toľko iných olúpi o nočný odpočinok potrebný na uzdravenie."
Na to, aby ho človek dosiahol, musel aj inak vynaložiť isté úsilie. Vezmime si hoci pobyt vo vode: "Telo nech je v kúpeli celkom obnažené," radí pán doktor. "Nikdy sa teda nekúpeme v košeli, v tesných sukniach či kúpacích plášťoch. Takisto je neprípustné, aby sa v rámci kúry kúpali v jednej vani ženy vedno s manželmi, ak tí sem prídu na návštevu, alebo matky zároveň s deťmi." Za neopodstatnenú však považuje náš sprievodca obavu z infekcie, kvôli ktorej sa ženy nechcú kúpať hneď po mužoch. "Opačný prípad sa mi ešte nestal," konštatuje. "Pre Bardejov by bol každopádne pochopiteľnejší."
Nemenšia pozornosť sa mala venovať oblečeniu: radšej čisto ako módne, "flanelová košeľa a ovínadlo okolo pásu sú často to najvhodnejšie". Na druhej strane sa ohľadom "dietetického sexuálneho správania" ukázal pán doktor pozoruhodne veľkorysý: "Kto je chorý a múdry, vie, čo robiť a čoho sa vystríhať. Kúra slúži jednému tak, druhému onak."
Práve tak si mohol pacient vyberať i v ponuke stravovania od veľkej reštaurácie v dvorane, večer s cigánskou hudbou, až po kóšer-kuchyňu. Rannú kávu si hostia varili sami, čokoládu alebo čaj mohli vypiť v priestoroch ktovieprečo označovaných ako cukráreň. V skutočnosti to bola nizka, tmavá miestnosť napáchnutá tabakom, "kde sú hráčske stoly hlavná, zato však pečivo iba vedľajšia vec". Hostí vyšlo lacnejšie, "ak si objednali 3-4-5 chodov do bytu". V reštauráciách sa objednávalo podľa menu, "table d´hôte" (spoločný stôl pre stálych hostí) tu obľubu nenašiel. Pacienti si mohli variť aj sami z potravín, ktoré dostali na trhu, pravda, ak boli ochotní jedovať sa kvôli prehnaným cenám a ohroziť tak zmysel svojho pobytu.
Ktovie čo z týchto štrapácií okúsil ruský cár Alexander, keď sa tu zastavil r. 1821 cestou z kongresu v Ľubľani. Pohár, z ktorého sa napil, uchovávali v mestskom archíve. Každopádne si len málo z potešení, ktoré sa tu núkali, dožičila o dve desaťročia neskôr cisárovná Alžbeta, populárna Sisi. Vraj sa sem prišla hlavne liečiť, a tak celé tri týždne dôsledne dbala na príkazy lekárov. Ako vieme, od tragického konca ju to neuchránilo, navyše jej povesť pripísala romancu so statným drevorubačom z okolia.
Všeličo sa od údajne starých a dobrých čias zmenilo. A keďže k dokonalosti aj dnes ešte chýba Bardejovským kúpeľom všeličo, napríklad uspokojujúce služby náhodným návštevníkom, zakončme spolu s naším sprievodcom, učeným pánom doktorom C. Tárczayom: "Nech to, čo som tu v stručnosti opísal, poslúži blahu kúpeľov, pre blaho a úžitok jeho početných hostí a ako podnet tým, čo rozhodujú o ich osudoch!"
Autor: Ľudovít PETRAŠKO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
