patrične vychutnal. V Košiciach má stále vynikajúce publikum. Pred koncertom v Cassosporte sme sa stretli v šatni, ktorej dominoval pingpongový stôl. Ja som sa chopila mikrofónu a Petr Muk s producentom Michalom Šetkom rakiet.

Čo chystáte nové?

Musíme s Michalom Šetkom konečne roztočiť moju štvrtú sólovú platňu, pretože by sme u chceli vydať v roku 2005. Produkujeme ju spolu. On sa stará o stroje, ktorých má vo svojom syntetizátorovom štúdiu celú kopu.

Pracujeme a bavíme sa tým. Vzhľadom na to, že sme s Oceánom a Shalomom robili syntetizátorovú muziku a vybrakovali sme snáď všetky prístroje nástroje, ktoré jestvovali, tak som dnes vo výbere zvuku dokonale vyhranený. A Michal tiež. Takže trávime čas tým, že prechádzame nové a nové mašinky a hľadáme tie najlepšie zvuky.

Koľko ich máte?

To je množstvo škatuliek, fakt to nemám zrátané. Tuším ich je vyše dvadsať? A hlavne v počítači, je dnes nepreberné množstvo samplov.

Je úžasné čo dnes ponúka elektronika.

Napríklad sme nahrali úžasný vetrák z putiky U hrocha na Malej strane. Ten bol fakt skvostný. Michal ho nahrával na záchodoch a skoro dostal po papuli. Mysleli si, že je úchylák. Potom sme ten zvuk využívali vždy na úvod koncertu. Ešte sme ho doplnili synťákmi a znelo to ako také egyptské fanfáry keď prichádzal faraón s veľkou procesiou.

Leto bude teda pracovné ?

Až do jesene budem nahrávať nový album. Na začiatku roku 2005 by mal vyjsť. A ku koncu roka bude vonku prvý singel. Už máme hotové nejaké coververzie obľúbených skladieb asi tak tri-štyri pesničky.

A dovolenka?

Určite chceme s priateľkou ísť znovu do Chorvátska. V Rovnij je skvelá potápačská základňa. Chcel by som si urobiť niekoľko ponorov. V máji som bol v Egypte v Sham el Shajku, nakrúcali sme tam dokument pre televíziu Prima. Robili sme tam ja nejaké zábery spod mora.

Pôvodne som sa nazdával, že to bude dovolenka. Ale bolo to celkom náročné, neustále sme sa presúvali aby sme nakrútili čo najviac prostredí. A museli sme urobiť veľa tých spojovacích komentárov a dialógov. Takže to bolo celkom hektické, ale inak príjemné.

V potápaní hľadáte dobrodružstvo?

Dobrodružstvom je každý ponor. Naposledy sa skoro utopil môj manažér, pretože mu došiel vzduch vo fľaši. Chodí sa s nami tiež potápať. V januári sme boli na Tenerife a tam som si po prvý raz v živote siahol na mantu. Mala rozpätie asi tak meter a pol. Nie je to nebezpečné, ale keď som sa jej dotkol, obaja sme sa zľakli. A navyše okolo nás brúsili jej mladé. Mala na dotyk taký zvláštny povrch, ako by to bol plyšový koberec.

Potápanie mi prináša obrovskú radosť. Pri každom ponore sa vyplavujú endorfíny a človek prekonáva sám seba, všetky svoje zábrany. A podmorský svet je niečo absolútne nádherné. Vo mne to vyvoláva obrovskú pokoru. Lebo tam si človek uvedomí, že to naše pozemské bytie nie je to jediné čo tu na svete máme. A mám pocit, že pod vodou ani nejestvuje nejaké: Rozkážeme vetru - dažďu. Vode nerozkážeme, ani náhodou a podmorským tvorom môžeme len uškodiť. Mali by sme sa správať ďaleko ekologickejšie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.