Homôlka. Je na ňom ukrytá stará zrubová poľovnícka chata. Chodievam sem v jeseni na jeleniu ruju, v chate prenocujem a nad ránom počúvam piesne lásky jeleňov. Teraz je ale leto. Dalo by sa spať aj vonku, je teplá noc, ale pre mňa je príjemné bývať sám v odľahlom kúte hory, kde nevidieť ľudskú nohu. Kde prebýva len zver, vtáky a hmyz. Do tohto odľahlého tichého kraja som prišiel sliediť za chrobákmi s dlhými tykadlami - fúzačmi. Tešil som sa na stretnutie s naším najkrajším fúzačom alpským, ktorý tu žije.

Ráno som vybehol do bukového lesa. Riedke koruny sivých kmeňov sa dvíhali do nebies a cez malé lístočky už presvitalo slnko. Krôčik za krôčikom prehliadam tichú krajinu, stromy, nízke tráviny, porast kríčkov, a postupne schádzam dolu strminou k chatám. Až tam, dolu nad potokom som zbadal pekného fúzača alpského. Keď som sa k nemu priblížil a urobil narýchlo záber, začal sa otáčať, krútiť ako pred štartom. Vtom sa vzopäl, roztiahol krovky a už dvíha ťažké telo šikmým letom do povetria.

Let fúzača ma zaujal a veľmi nadchol, bola to nádhera celej prírody. Vrchné svetlomodré krídla s čiernomodrými škvrnami stáli bez pohybu vo vzduchu a pod nimi krúžili "neviditeľné" blanité krídla. Modro-škvrnito-čierne tykadlá sa vypínali dopredu ako radary. Let bol pomalý a neistý. Fúzač nemal určený cieľ, letel kam ho oči zaviedli. Utekal som za ním, nakrátko sa zachytil o rastlinu na slnečnom mieste. Znovu sa zajagali sivomodré a čierne farby na celom tele.

Život fúzača alpského je krátky, trvá od júna do septembra. Za ten čas má len dve starosti - vyhľadať partnera a spáriť sa. Samička kladie vajíčka pod odumretú kôru starých bukov. Onedlho sa vyliahnu larvy, ktoré sa vyvíjajú v starom dreve alebo v spráchnivených spadnutých kmeňoch a pňoch. Po dvoch až štyroch rokoch sa vyvinú, dospelá larva schádza do zeme, kde sa v malej komôrke zakuklí.

Z úvah ma vyrušil ďateľ čierny, ktorý silným hlasom zakvílil a húpavým letom pristál pri starom kmeni. Ihneď začal do práchnivého smreka búšiť silným zobákom, vybral korisť a už letí oblúkom na iný kmeň. Bol som zvedavý, čo našiel. V popraskanom hrubom konári spadnutého smreka som našiel veľkú larvu fúzača. Mala typické znaky tejto čeľade - valcovito-sploštené belavé telo s priečne postavenou hlavou a krátkymi hrudnými nohami.

Ivan KŇAZE

Autor: Fúzače z Lomskej doliny

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.