vplýva na premenu dusíkatých látok, aktivitu enzýmov a biosyntézu vitamínov.
Pri nedostatku výživy rastlín vápnikom sú poškodené najmä mladé listy, ktoré postupne celé zožltnú. Žltnutie starších listov sa prejavuje len medzi žilkami. Výhonky rastlín hnednú, neskoršie červenajú a odumierajú. Na rajčiakoch odumiera vegetačný vrchol a plody sú postihnuté hnilobou. Z ovocných stromov častejšie trpia glejotokom a rakovinou predovšetkým kôstkoviny a škrupoviny. Náročné na vápnik sú broskyne a marhule, na veľmi kyslých pôdach preto rýchlo odumierajú. Známa je tiež hnedá horká škvrnitosť jabĺk, ktorá postihuje prednostne niektoré zimné odrody, napríklad Jonathan.
Nedostatok vápnika v rastlinách sa napriek všetkému najviac prejavuje na rozvoji koreňovej sústavy. Na koreňoch sa prestanú vytvárať koreňové vlásky, cez ktoré rastlina prijíma z pôdy podstatnú časť vody a živín. Väčšie korene sa pokrývajú slizom a začínajú zahnívať. Spôsobené je to rozkladom pektínov a lipidov v bunkách na povrchu koreňov, ktoré sa rozpúšťajú a menia sa na slizkú bezštruktúrnu hmotu. To všetko brzdí rast rastlín. Vo väčšej miere sú postihnuté rôznymi chorobami a napádané škodcami.
Na nedostatok vápnika vo výžive sú najcitlivejšie vápnomilné rastliny. Patrí k nim cibuľa, cesnak, fazuľa, chren, kapusta, kaleráb, kel, pór, orech, plesnivec alpínsky, poniklec slovenský a mnohé ďalšie úžitkové aj okrasné druhy. Jednorazové vápnenie veľmi kyslej pôdy pred vysádzaním týchto rastlín často nestačí na ich optimálny vývoj a rast. Vápnomilným skalničkám preto vytvárame lokálne antropogénny substrát z humóznej karbonátovej zeminy. Len tak predídeme ich predčasnému vyhynutiu.
Na rozdiel od vápnomilných druhov, rastlinám tolerantným k málo kyslej reakcii postačuje periodické vápnenie kyslej pôdy. Jablone a rajčiaky môžeme dokonca foliárne postriekať 0,5- až 1-percentným roztokom amónno-vápenatého liadku alebo chloridu vápenatého. Mimokoreňovú výživu uplatňujeme najmenej dvakrát v 10- až 14-dňových odstupoch pred zaväzovaním plodov.
Veľmi kyslú pôdu nevápnime ku kyslomilným rastlinám, patria medzi ne čučoriedky, zemiaky, jahody, rododendron, vres, vresovec, gaštan jedlý a mnohé trávy.
Doc. Ing. Zoltán BEDRNA, DrSc.
Autor: Huby nás vždy varujú
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
