pretože medzi nazbieranými jedlými hubami boli aj muchotrávky zelené. Ich konzumáciou otrávil nielen seba, ale aj manželku, troch synov a dve vnúčatá. Dospelí otravu prežili, vnučka Anička sa však svojich šiestich narodením nedožila.

Huby rastú po celý rok, a tak ich zberu treba stále venovať pozornosť. Ak máme po konzumácii húb podozrenie na otravu, ihneď vyhľadáme alebo privoláme lekársku pomoc. Do príchodu lekára sa snažíme odstrániť zvyšky húb zo žalúdka aj z čriev postihnutého. Iba tak zabránime ďalšiemu vstrebávaniu a pôsobeniu toxínov. Ak zvracia, podporujeme reflex vracania podávaním teplej slanej vody alebo dráždením zadnej steny hltana. Postihnutému nepodávame jedlo, ani alkoholické nápoje. Uložíme ho na lôžko a sledujeme stav pacienta. Pre rýchle zistenie pôvodcu otravy odložíme nespracované zvyšky húb i jedla, prípadne aj prvé vývratky.

Pre neskúsených a nepozorných zberačov húb sú v osvetových letákoch uvedené okrem snímok jedlých i jedovatých húb aj vysvetlenia, napríklad o muchotrávke zelenej, ktorú si najčastejšie zamieňajú za plávku trávovozelenú, bukovú alebo zelenkastú. Plávky však nemajú na hlúbiku ani prsteň, ani pošvu. Muchotrávku bielu, končistú, no predovšetkým biele formy muchotrávky zelenej si možno zameniť za pečiarku alebo pošvovce. Hoci pečiarky majú na hlúbiku prsteň, na spodnej časti nemajú pošvu a staré huby majú tmavohnedé lupene. Pošvovce majú zase nápadnú pošvu, nemajú však prsteň a ich lupene sú v dospelosti ružové.

Vyskytli sa a vyskytujú prípady, keď zberači niektorú zo smrteľne jedovatých húb zoberú v lese, pretože sa im páči, alebo si ju pomýlia s bedľou vysokou. Prvé príznaky otravy smrteľne jedovatými muchotrávkami sa pritom objavia o 6 až 12 hodín, ba aj neskôr. Postihnutý často cíti nevoľnosť, zvieravé bolesti v oblasti brucha, opakovane vracia a má hnačku. Strata tekutín ho môže natoľko fyzicky vyčerpať, že nedokáže vyhľadať lekársku pomoc. V takomto prípade ju má telefonicky či osobne urýchlene zabezpečiť člen rodiny alebo susedia.

Otrave hubami sa vyhneme jedine dôkladnou znalosťou všetkých nebezpečne jedovatých druhov. Kto jedované huby nepozná, nemal by ich v lese zbierať.

Mikuláš MAŤAŠEJE

Autor: Huby nás vždy varujú

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.