exportovala firma Baldwin v roku 1897, kde dostali pomerne bežné pomenovanie Mikado. Hoci sa s výrobou vlastných lokomotív začalo už v roku 1893, sériová produkcia sa naplno rozbehla až po roku 1912, kedy došlo k zastaveniu importu. V krajine vychádzajúceho slnka pretrvával veľký nedostatok úzkorozchodných parných lokomotív, takže ich montáž a následné zaradenie do prevádzky sa očakávalo s veľkým záujmom. Od prvotného kopírovania technologického postupu i vzhľadu od dovezených vzorov sa stupňovito prechádzalo k vlastnej konštrukcii a dizajnu.
Typ C62 (2'C2') zmontovaný v spoločnosti Hitachi v roku 1948 zastupoval posledný rýchlikový rad skonštruovaný v Japonsku. Zároveň si pripísal prvenstvo vo veľkosti, so zodpovedajúcim najmodernejším technickým riešením svojho druhu. Klasický kotol mal nad opornými nosníkmi širokú pec so spaľovacou komorou a stropnými varnými rúrkami. Zadný behúň typu delta mal vonkajšiu oporu a predný podvozok (otočný) vnútornú. Parné valce s rozvodom Heusinger sa napájali na strednú os. Hnacie kolesá typu boxpok výrazne prezrádzali americký vplyv. Stroj s hmotnosťou 89 ton určený pre rozchod 1 067 mm mal prehrievačový systém, mechanický prikladač uhlia a vratný hriadeľ ovládaný servomotorom.
Štyridsaťdeväť lokomotív typu C62 slúžilo až do roku 1971 na horských tratiach Japonska. Keďže im nerobili problém priťahovať tisícky turistov, nezabudli na nich ani mnohí ázijský hračkárski a modelárski producenti. Exemplár C62-2 sa dnes nachádza v rušňovom depe v meste Kjóto a je plne schopný normálnej prevádzky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
