Čertovica , ktoré delí pohorie na dve časti. V Nízkych Tatrách sú štyri dvojtisícovky - Dereše (2 003 m), Chopok (2 024 m), predvrchol Ďumbiera Štiavnica (2 025 m) a napokon najvyšší vrch pohoria Ďumbier (2 043 m).
Na rozdiel od Vysokých Tatier, kde najvyššie vrchy zvyčajne bývajú na rázsochách hlavného hrebeňa, ležia nízkotatranskí rekordéri na hlavnom hrebeni Tatier. Ďumbier sa vypína medzi Krúpovou hoľou (1 927 m) na západe a Králičkou (1 785 m) na východe. Je to vrch dvoch tvárí. Z južnej časti ho pokrýva pomerne hladká, aj keď strmá hoľa s alpínskymi lúkami, ktorá spadá do Bystrej doliny. Tie sú rozbrázdené balvanovými suťoviskami, ktoré tu vznikli ako dôsledok mrazového zvetrávania a vytvárajú jeden z najkrajších príkladov periglaciálneho reliéfu na našom území. Severné svahy Ďumbiera, spadajúce do Ludárovej doliny, však modeloval horský ľadovec, ktorý sa tu vytvoril v štvrtohorách obrovské kotly. Severné steny a zrázy Ďumbiera, miestami vysoké až 500 metrov, majú veľhorský ráz a pripomínajú skôr vysokotatranskú krajinu. Okrem toho ich domodelovalo aj mrazové zvetrávanie. Po ľadovcoch ostali aj ďalšie stopy, v kotli pod Ďumbierom sa krčia dve malé plieska. Aj fauna a flóra pripomína Vysoké Tatry, svoje biotopy tu majú napríklad svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský.
Zaujímavá je aj geologická stavba masívu Ďumbiera. Vrcholové časti, vrátane spomínaných suťovísk a stien, sú zo žuly, nižšie z vápenca. Práve v tejto časti Nízkych Tatier je jedna z najvýznamnejších, ak vôbec nie najvýznamnejšia krasová oblasť Slovenska. Priľahlé doliny - Bystrá, Demänovská a Jánska, spolu s rázsochami hlavného hrebeňa, sú doslova prevŕtané množstvom jaskýň, priepastí, ponorov a ďalších podzemných krasových fenoménov. Neďaleko vrcholovej časti Ďumbiera, v miestach, kde sa na hlavný hrebeň pripája rázsocha Gápľa, je vchod to azda najatraktívnejšej jaskyne Slovenska - Jaskyne mŕtvych netopierov, ktorú prevádzkujú vodcovským spôsobom a pod zemou ponúka neobyčajné dobrodružstvo. Bližšie sa jej v našej rubrike ešte budeme určite venovať. Vysoko v južných svahoch Ďumbiera sú aj ďalšie podzemné priestory - Kozia jaskyňa, či Halašova jama.
Zaujímavé sú aj ľudské aktivity, spojené s Ďumbierom. V minulosti bola na jeho svahoch vyvíjaná intenzívna banská činnosť, ktorej pozostatky sú viditeľné najmä v úpätných častiach. Dolovala sa tu železná ruda, zlato a antimonit. Pohnuté časy zažila oblasť Ďumbiera počas druhej svetovej vojny v čase Slovenského národného povstania, keď sa stala dejiskom prudkých a ťažkých bojov medzi posvtalcami a nemeckými vojskami.
Ďumbier patrí medzi najvnavštevovanejšie slovenské vrcholy, hoci výstup naň si vyžaduje istý fyzický výkon. Ani nečudo, lebo pohľad z jeho vrcholu patrí medzi to najkrajšie, čo vôbec môžu slovenské hory ponúknuť. Tomu zodpovedajú aj aktivity, spojené s cestovým ruchom. Pod jeho juhovýchodným úbočím, v sedle medzi ním a Králičkou, je jedna z najpopulárnejších a najnavštevovanejších vysokohorských chát u nás - Chata gen. M. R. Štefánika.
BEDEKER
Prístup: Tradičným východiskom na vrchol Ďumbiera je Chata gen. M. R. Štefánika (1 727 m). Pôvodná priama cesta na vrchol, ktorá je značená tyčovým značením, je v lete uzavretá, lebo množstvo turistov spôsobovalo značnú eróziu svahu. Terajšia červená značka vedie od chaty traverzom južného svahu až do sedla pod Krúpovou hoľou (50 min.), odtiaľ sa stáča na východ a vychádza na vrchol Ďumbiera (2 043 m, 1:30 h).
Chata je dostupná prakticky zo všetkých smerov - od severu z Liptovského Jána (634 m) nádhernou Jánskou dolinou (modrá značka, 5 h), z juhu z Mýta pod Ďumbierom (630 m, žltá značka, 4 h) a od horského hotela Trangoška v závere Bystrej doliny (zelená značka 1:50 h). Núka sa aj náročná, ale krásna trasa po červenej hrebeňovke zo sedla Čertovica (1 238 m) cez Lajštroch (1 602 m), Panskú hoľu (1 635 m) a Králičku (3:45 h).
Značený zelený chodník vedie aj od Demänovskej jaskyne slobody cez Lúčky, Širokou dolinou a cez Krúpovu hoľu (1 922 m) do sedla pod ňou a odtiaľ priamo po červenej na vrchol Ďumbiera (4 h).
Zaujímavosti okolia: hrebeň na úseku Chabenec - Čertovica (Chabenec, Kotliská, Poľana, Dereše, Chopok, Krúpova hoľa, Králička, Lajštroch), skupina Ohnišťa, Jánska dolina, Demänovská dolina, Bystrá dolina, Bystrinska jaskyňa, Demänovské jaskyne, Jaskyňa mŕtvych netopierov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
