ešte k tomu pridá, že by to mohla byť práca pre aerolínie v exotických Spojených arabských emirátoch, je to ešte dôvod navyše. Veru, po lepšom a atraktívnejšom povolaní by ste sa museli dlho zháňať. Košičanka Klára Lachovičová (25) sa zrejme považuje za šťastnú osobu, keďže jej koníček súvisiaci so spoznávaním zaujímavých svetových miest má takpovediac v pracovnej náplni. Už vyše dva roky je totiž letuškou v Spojených Arabských Emirátoch.

Cesta absolventky cestovného ruchu na fakulte BERG košickej TU do kabíny lietadla viedla cez rôzne medzipristátia. Po skončení školy v lete 2001 si užívala prázdniny a popri tom brigádovala. Jej tvár si pamätajú žiaci ZŠ Gemerská, ktorých učila angličtinu, ako aj klienti istej cestovky, na príjemný hlas si možno spomenú poslucháči rádia Kiks. Dlho tam však nevydržala, chcela cestovať a konkurz na miesto letušky bol tou ideálnou príležitosťou.

"Dozvedela som sa o tom od kamarátky, ktorá robila v Anglicku au-pair a jej domáca bola letuška, aj keď v inej spoločnosti. Tá ju nahovorila na prácu letušky a mňa k tomu priviedla práve moja kamrátka. Cez internet som si podala prihlášku a čakala som, čo sa bude diať. Za mesiac mi prišla pozvánka, a tak som išla na dvojdňový konkurz. Bolo nás tam asi 60, pričom hlavnými podmienkami bolo okrem maturity veľmi dobrá znalosť angličtiny. S tým som problém nemala, keďže som nejaký čas strávila vo Veľkej Británii. Najprv nám porozprávali o spoločnosti, dali nám test z angličtiny založený na gramatike, porozumení a úlohou bolo napísať aj krátky príbeh na jednu zo zadaných tém. Potom nasledoval krátky pohovor, kde sa nás pýtali, čo nás na konkurz priviedlo, prečo chceme pracovať ako letušky, pýtali sa na vzdelanie, rodinu, záujmy. Po každom kole dievčatá postupne vypadávali, najúnavnejší bol psychologický test s 200 otázkami, kde som po 50. otázke nevedela ako sa volám. Potom sme riešili problémy v skupine, kde nás testovali ako sa dokážeme kolektívne rozhodovať a riešiť rôzne problémy. Druhý deň ukončil záverečný pohovor, ktorý trval približne 45 minút a tam už padali otázky každého typu. K papierom, do ktorých si robili plno poznámok a komentárov si priložili naše fotky a už ostávalo iba čakat."

Kája ani príliš nedúfala, že po tomto maratóne bude jednou z dievčat, ktorá bude nosiť uniformu letušky. Po konkurze sa dozvedela len to, že ak o ňu budú mať záujem, nejakým spôsobom sa jej ozvú... Spomenuli si na ňu po mesiaci, avšak tentoraz chceli po nej ešte raz len fotky. Adeptka fotografie napokon posielala do Dubaja až dvakrát, lebo na prvýkrát sa niekam zapatrošili po ceste. Na 22. júl 2001 si spomína ako na jeden z najkrajších životných zážitkov. Akurát cestovala vlakom s deťmi do detského tábora, keď sa jej ozval dlhoočakávaný telefonát. Presne v tom čase však vypadol signál... Z piatich minút sa stala hodina, po ktorej jej opäť zavolala manažérka spoločnosti. Tá ju ešte dlho naťahovala, no napokon z nej vyšlo, že jej od októbra držia miesto. "Po tých peripetiách som bola nesmierne šťastná a hneď v tábore sme otvorili šampanské. Rodičia síce boli radi, no ešte radšej by boli, keby som zostala doma... Bol to pre nich menší šok, po troch mesiacoch už asi nečakali, že by z toho mohlo niečo byť. Samorejme sa ale tešili spolu so mnou. Pred odchodom im vytryskli aj nejaké slzy, ale tie potom prestali. Odchádzala som spolu s Ingrid, ktorú som si pamatala z konkurzu, z letiska z Bratislavy. Keď sme v Dubaji pristáli, dlhú chvíľu sme iba otvárali oči. Na letisku bola záplava mužov v bielych diždašoch, čo je ich lokálny odev a pre nás to bolo niečo úplne nové. Ženy zahalené v čiernom od hlavy po päty. Ďalší šok nastal, keď sme vychádzali z letiskovej haly a ovial nás horúci vlhký vzduch, po ktorom sme mali na sebe všetko nalepené. Na letisku nás čakala pani, ktorá nás vzala pod svoje krídla, vybavila všetko potrebné a zaviedla nás do nášho apartmánu, ktorý nás hneď ohúril svojou veľkosťou" spomína si na svoje prvé zážitky.

V tomto apartmáne, ktorý im mimochodom platí zamestnávateľ, bývajú tri letušky - Slovenky. Každá má vlastnú izbu, kúpelňu, WC. Spoločnú majú veľkú obývačku a kuchyňu. Zo svojho apartmánu lietajú takmer na všetky kontinenty, pričom ten americký majú v pláne "rozbehnúť" už tento rok. V spoločnosti pracuje približne 3500 letušiek (aj zopár ich mužských kolegov), medzi ktorými je už dnes zhruba 60 Sloveniek. V jazykovom babylone 87 národností sú najviac žiadané Kórejčanky, Japonky, no v posledných rokoch zažívajú boom aj Európanky. Letušky nemajú priamo určené trasy, každý mesiac si môžu požiadať o také lety, aké chcú. Okrem platenej dovolenky majú každý mesiac nárok na 3 dni voľna. "Priemerne nalietame 80-90 hodín mesačne. Sú v tom približne štyri dlhé lety, teda také, kde zostávame v danej destinácii minimálne 24 hodin. Sú to všetky európske lety a lety dlhšie ako 5 hodín. Potom nalietame tri, štyri krátke otočky, čiže lety, ktoré trvajú maximálne 4-5 hodín. To sú napríklad destinácie v Indii, Pakistane, Saudskej Arábii. Medzi kolegyňami necítim nejakú konkurenciu. Každý má právo na to, čo má zakotvené v zmluve. Ak je niekto lenivý, je to jeho chyba. A dobru prácu spoločnosť dokáže oceniť."

Po samovražedných útokoch arabských dobrodruhov na americké ciele koloval po svete vtip. Letuška sa baví s arabským cestujúcim a pýtala sa ho, či si nedá whiskey. On jej na to odpovedá: Nie ďakujem, o chvíľku budem riadiť... Kája sa však aj napriek vlne terorizmu nejakých atentátov nebojí. Neobáva sa ani toho, že by lietadlo mohlo spadnúť na zem práve vtedy, keď je na jeho palube. "Nad tým sa ani nezamýšľam, lebo potom by som nikdy nemohla ani len vzlietnuť. Raz som už zažila aj núdzové pristátie, keď nám zlyhal jeden motor. Pôvodný let bol do Nairobi v Keni, no museli sme pristáť v Jemene. Hoci mi nebolo všetko jedno, vedela som, že doletieť sa dá aj s jedným motorom. Riziko bolo v tom, že sme leteli dlho nad vodou a keď odíde aj ten druhý, odišli by sme navždy aj my... Hoci na vode sa tiež dá pristávať, z histórie viem len o jednom takom úspešnom pokuse. Keď sme pristáli, vonku boli samé sanitky, policajti, hasiči. V mieste pristátia si totiž mysleli, že sme boli unesení. Aj keď s jedným motorom, pri pristávaní som napríklad necítila, že by sme mali nejaký problém, aj keď som predtým bola asi zelená… Aj taká turbulenica dokáže narobiť riadnu neplechu, ked vozíky lietajú hore dole. To sa stáva dosť často medzi Singapurom a Austráliou alebo po ceste na Mauritius," vrátila sa k zážitkom, po ktorom jej podobne ako v prípade chlapčeka cukrovkára, ktorý im odpadol na palube alebo po skúsenosti s pasažierom, ktorý mal srdcový záchvat, nebolo všetko jedno.

Väčšinu voľného času letušky pohltí spánok. V lete sa kvôli neznesiteľnému teplu veľmi ani nedá chodiť do mesta, a tak sa musia zdržiavať iba vo vnútorných priestoroch. V Dubaji je nepreberné množstvo možností ako sa dá naložiť s "nepracovným" časom. "Ak máme chuť na relax, vyberáme z množstva pekných pláží, bazénov. Na aktívny oddych je tu takisto veľký výber možností. Okrem klasických posilňovní sa dá jednoducho plávať, korčuľovať či už kolieskovo alebo aj na ľadovom štadione. Máme možnosť rozličných vodných športov ako napríklad wakeboarding, surfing a pod. Kto zase uprednostňuje sucho pred vodou, vezme lyže alebo sandboard, teda snowboard a miesto mora či snehu sa vyberie na piesočnú dunu do púšte. Samozrejme sa nedá vynechať ani mesto, obchody, kiná alebo hrať spoločenskú hru spolu s kamarátmi či večery s karaoke. V decembri bolo treba povzbudiť slovenský tím mladých futbalistov, tak na štadionoch sa stále našla aspoň jedna tribúna plná slovenských vlajok a fanúšikov. V spoločnosti máme veľa ľudí, ktorí svoju pôvodnú profesiu aspoň na čas vymenili za lietanie. Nájdete tu každý druh povolania, od učiteľov, cez právnikov až po vysokú školu muzických umení. Vo voľnom čase sa preto veľa ľudí venuje aj koníčkom blízkym pôvodnej profesii. Kto má záujem, popri zamestnaní študuje na univerzitách, pracuje na diplomoch, navštevujú sa rôzne kurzy. K voľnému času patrí takisto spoznávanie rozličných kultúr. Na jednom lete tvorí posádku pekný mix národností a je to naozaj skvelé mať kamarátov z rôznych kútov sveta a spoznávať rozličný spôsob života, či národnú kuchyňu."

V Dubaji sa jej síce páči, no natrvalo by ho kvôli nenormálnemu teplu a veľkej vlhkosti vzduchu za Europu nevymenila. Relatívne príjemne je v SAE od októbra do mája, stredoeurópskym dovolenkárom by tak akurát bolo tak začiatkom roka. Kája si však už privykla na väčšie teplo, a tak je jej paradoxne vtedy na pláži už zima. Hoci je život v Dubaji pre našinca značne exotický, Košičanka má radšej, keď môže čo najčastejšie lietať na starý kontinent. Vyberá si najmä európske lety, kde si v jednotlivých mestách najviac vychutnáva pocit, keď si môže sadnúť na kávu, čo sa v Dubaji v letných mesiacoch kvôli horúčave nedá. Najlepší dojem na nej však zanechali Malta a Maurítius. Na stredomorskom ostrove majú medzi letmi dva alebo tri dni voľna. Na Malte má vždy niečo ako dovolenku. Spoločnosť im v každej destinácii poskytne hotel a už len na nich zostane ako s voľným časom naložia. "Vieme, kedy odlietame späť a dovtedy je to na nás. Raz som však skoro zmeškala odlet práve odtiaľto z Dubaja, keďže som kvôli posunutému víkendu bola presvedčená, že letím až na druhý deň. Absolútne nič som nemala pripravené, uniformu ani svoje veci. Zavčasu pred odletom som sa našťastie spamätala. A to pritom išlo o týždňový let."

Svoje povolanie by síce ani teraz nevymenila za nič iné, no vie, že do dôchodku z neho nepôjde. "Stále je to pre mňa atraktívne, ale po tých dvoch rokoch samotné lietanie už beriem ako bežnú rutinu. Pri tom všetkom máme ale možnosti, o akých sa mi predtým ani len nesnívalo. Z každého letu si prinesiem isté spomienky, zážitky čo mi nikto nikdy nevezme. Snažím sa to vychutnávať v plnom prúde, pretože táto práca sa hlavne kvôli zdravotnej stránke nedá robiť dlho."

Ak niekto nadobudol dojem, že z platu letušky sa dá ušetriť aj niekoľko miliónov ročne, je na dosť veľkom omyle. Na druhej strane však Košičanka pripúšťa, že na Slovensku by si nikdy neprišla na také peniaze. "Nesťažujem sa, určite sa z toho platu dá ušetriť. Môžem si dopriať sebe aj rodičom atraktívnu dovolenku. Záleží aj od toho, koľko míňam. V podstate si platíme len stravu a telefón, no aj ten je v rámci Dubaja ako miestny hovor zadarmo. To mi robí problémy. Keď som v Košiciach, volám dosť často z domu a potom mi mama vždy povie, že nie som v Dubaji...," usmieva sa.

V celých emirátoch by ste len veľmi ťažko našli chudobného človeka. "Bežní" domorodci vlastnia väčšinou vilu s bazénom a môžu si dovoliť podľa zákona až štyri manželky. Ak sa ale Európanka vydá za domorodca, väčšinou stojí v predmanželskej zmluve to, že bude jedinou manželkou. To sa však Kaji vraj nemôže stať, hoci ako dobre vyzerajúca blondínka mala už viacero ponúk na sobáš a začala sa už aj učiť arabštinu. "Veľmi mi to ale nejde. Ale nevzdávam sa. Viem už pomaličky čítať aj písať. Je to ako maľovanie obrázkov. Ešte k tej ponuke... Raz sme sa išli pozrieť na istú ťaviu farmu a zo srandy som majiteľovi navrhla, že vymeníme ťavu za jednu kamarátku. Majiteľ tej farmy to okamžite prijal... Aj keď miestni sliedia, cítim sa úplne bezpečne, nedovolia si nič. Je tu veľmi prísny zákon, mohli by ísť rovno do väzenia. Preto sa nebojím ani o tretej v noci ísť sama po ulici. Týka sa to aj bežnej bezpečnosti. Idete do obchodu, môžete si nechať odmoknuté auto a máte istotu, že na rovnakom mieste ho nájdete aj po návrate."

Aj keď v metropole SAE je nepreberné množstvo národných reštaurácií, Kája si vždy najviac pochutí na pudingoch z domu. Občas si však spolu s kamarátkami varia aj doma, prípadne si objednajú donáškovú službu. Najbližšiu reštauráciu majú doslova pod sebou... "Pod nami je čínska reštaurácia, kde varia chutnú kuraciu polievku s rezancami, čo mi pripomína Slovensko. Bravčové koleno s kapustou a knedľou si zas nenechám ujsť v Nemecku. V každom štáte väčšinou vyskúšam ich miestnu stravu. Musím ale priznať, že najlepšiu pizzu v živote som jedla práve v Košiciach. Taká dobrá nebola ani v Taliansku. Snažíme sa variť medzinárodne, aj keď stále je tá naša strava predsa len naša," dušuje sa.

So známejších osobností sa na palube lietadla stretla napríklad s ruskou tenistkou Annou Kurnikovou. Hoci sa na seba tak trochu podobajú, ruská tenisová kráska vraj na ňu nezazerala. Jeden chlapček jej však prostredníctvom kolegyne posielal zamilované listy. Spomenula si aj na lídra skupiny Jamiroquai Jay K., no ten počas celého letu len spal. Hoci vo filmoch sa občas stáva, že pristávací manéver zvládne aj mladík, ktorý nikdy nesedel za "volantom", Kája by si zastúpiť pilota netrúfla. Hoci sa pravidelne musí vzdelávať, pristátie by vraj nezvládla. Ako však jedných dychom dodáva, niečo by aj vedela nastaviť, takže možno by to nemuselo dopadnúť až tak zle...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.