možno v najkratšom možnom čase a to aj napriek odporu iných vecí či osôb v rovnakom prostredí. Pritom sa toto dosahovanie odohráva najčastejšie v chronickým konfliktoch s ďalšou osobou či skupinou osôb.
Sprievodným javom nášho snaženia môže byť hostilita (nepriateľstvo) voči iným. Príznakmi hostility trpíme, ak začíname byť podráždení alebo nahnevaní na relatívne malé omyly členov rodiny, priateľov, známych, prípadne cudzích ľudí. Zdá sa nám ťažké takéto omyly prehliadnuť. Kriticky posudzujeme každú situáciu len preto, aby sme našli niečo nesprávne, prípadne niečo "možno" nesprávne. Mračíme nad vecami, ktoré sú našim priateľom smiešne. Začíname byť príliš hrdí na svoje ideály a robí nám veľké potešenie rozprávať o nich iným. Častejšie sa pristihneme, ako premýšľame alebo rozprávame o tom, že mnohým ľuďom sa nedá dôverovať, alebo že každý človek má sebecký úmysel či motív. Pristihneme sa, že sa na čo len jediného človeka pozeráme s opovrhnutím. Prenášame tému rozhovoru na omyly rôznych inštitúcií, oddelení a úradníkov, vlády či na mladšiu generáciu. Používame v reči expresívne výrazy či obscénnosti. Považujeme za ťažké vysloviť kompliment alebo gratuláciu iným ľuďom spontánne a s entuziazmom. Všetky tieto prejavy racionálne ospravedlňujeme.
Hostilita môže mať negatívne dôsledky nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na naše zdravie, napr. môže byť zdrojom zvýšenej sekrécie žalúdočnej kyseliny a tým zvýšiť pravdepodobnosť vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. Preto premýšľajme o tom, či nám veľmi záleží na tom, ako sa správame k sebe a k iným. Odpovedajme si napríklad na otázku s koľkými ľuďmi si nerozumieme. Ak ich je viac, potom čosi nie je v poriadku. Ak to chceme zmeniť, urobme niektoré kroky. Dohodnime sa s najbližšími, aby dali vopred dohovorený signál, ak spozorujú príznaky blížiacej sa "búrky". Naučme sa prijímať neznáme a neočakávané názory iných ľudí. Začnime sa usmievať na iných ľudí a naučme sa zasmiať sa aj sami sebe.
Sledujme, čo nás v skutočnosti rozčuľuje a napíšme si to. Na konci týždňa si prečítajme svoje záznamy a analyzujme, či veci, pre ktoré sme sa rozčuľovali, stáli za to. Pozrime sa na seba v zrkadle cez deň a potom znova večer, či naša tvár prezrádza rozčúlenie alebo hnev. Opýtajme sa sami seba: Čo som dnes urobil zle a čo som urobil pre to, aby som bol k niekomu milý? Iste nás napadnú aj ďalšie otázky, ktoré budeme vo vzťahu k sebe a k iným zvažovať. Čím viac otázok si položíme, tým viac voľme nové spôsoby správania. Ale neváhajme sa tiež poradiť s odborníkmi na duševné zdravie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
