obyvateľov toľká úcta. Podľa jedného z nich sa "prvý ružový pelikán" na ostrove objavil po veľkej búrke v roku 1950. Dostal meno Pedro. Ostrovania ho považovali za dobré znamenie. Stal sa maskotom mesta a s ním aj Mykonos začal prosperovať v cestovnom ruchu. Obyvatelia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a rybolovom začali získavať z turistiky. Vážený a šťastný vták sa dožil vysokého veku. V roku 1985 ho zrazilo auto a ani po veľkej námahe sa ho nepodarilo zachrániť. "Druhý Pedro" bol darom od nemeckej cestovnej kancelárie ISTS Travel a na ostrov priletel lietadlom z Mníchova. Trojročného ružového pelikána, ktorý žil predtým v ZOO, prijal osobne starosta s manželkou. Bola to vraj veľká sláva. Odvtedy ho možno stretnúť v meste. Najradšej sa zdržiava pri rybároch pri vykladaní ranného úlovku z člnov. Na ostrove žije aj asi 6000 mačiek. Toľko, ako je obyvateľov. Vykonávajú záslužnú prácu. Lovia myši a likvidujú odpadky. Patria k miláčikom ostrova. Turista, ktorý by sa nejako ohradzovali proti ich prítomnosti v reštaurácii, by si tým ostrovanov znepriatelil.
Návšteva dedinky Ano Mera
Obľúbené sú výlety za historickými pamiatkami po ostrove. Ostrov nie je veľký a preto je tu všade blízko. Príťažlivá je dedinka Ano Mera vo vnútrozemí. V nej sa nachádza známy kláštor Panagia Tourliani. Drevený oltár z Florencie a nádherné ikony zaujmú každého návštevníka. Každý rok 15. augusta na sviatok Panny Márie je tu nádherná dedinská a kláštorná slávnosť. Na nej sa nalieva miestne víno, jedia miestne špeciality a tancuje bussuki. Neďaleko dediny je ženský kláštor.
Obrovské archeologické múzeum na Delose
Skôr než turisti objavili Mykonos pre oddych, slúžil len na ubytovanie a stravovanie. Cieľom prichádzajúcich bol susedný Delos. Náboženské a historické stredisko celej oblasti. Len 30 minút trvala cesta výletnou loďou z ostrova Mykonos na ostrov Delos. Plytké more v provizórnom prístave vo východnej časti Delosu neumožňuje zakotviť veľkým plavidlám. Z Mykonosu denne vypláva niekoľko lodí so zvedavými turistami, ktorí môžu na Delose vidieť po zaplatení vstupného 6 EUR množstvo významných pamiatok. Dnes je ostrov obrovským archeologickým múzeom. Ešte začiatkom minulého storočia bol čiastočne osídlený. S archeologickými výskumami sa tu začalo už v roku 1873. Ostrov suchej trávy a bylín bez stromov. Miestami vidieť kríky. Nedostatok vody a kamenitá pôda vytvárajú podmienky snáď len pre život jašteríc, ktoré svojou pestrosťou a množstvom upútavajú na seba túlavé mačky. Pre nich sú jašteričky ľahkou korisťou. Horšie je to s plazmi vyhrievajúcimi sa na kameňoch. Tie sú málokomu príjemné. V staroveku sa na Delose zhromažďovali zástupy ľudí k veľkolepým slávnostiam. Tu sa údajne narodil boh slnka a svetla Apolón, ktorý bol aj ochrancom života a poriadku, ale aj najkrajším z bohov. Apolónova sestra Artemis, ktorá sa tiež narodila na Delose, bola bohyňou lovu a mesiaca, ochrankyňa prírody aj zvierat a pomocníčka pri pôrodoch. Na ostrove bola pokladnica spoločných miest a obcí pod ochranou Apolóna. Takto nadobudol ostrov zvláštny politický význam. Nakoniec bola pokladňa prenesená do Atén. Aténčania prebytky pokladnice využili na skrášlenie mesta. Po nariadení, že na Delose sa nikto nesmie narodiť ani pochovať, susedný ostrov Rinia sa stal cintorínom pre deloských nebožtíkov. Ostrov bol mohutným trhoviskom, zhromažďovalo sa tu veľa ľudí. V rímskej dobe sa na Delose uskladňoval ázijský tovar a odtiaľ sa prevážal do Talianska. Prekvital tu aj obchod s otrokmi, ktorých na ostrove sústreďovali morskí lúpežníci. Vraj v niektoré dni sa tu predalo aj 10 000 otrokov.
V roku 69 pr. n. l. bol Delos v tretej vojne úplne zničený a vyplienený. Ťažko je opísať všetky torzá zaujímavých stavieb, ktoré sa na Delose zachovali. Po vystúpení z lode som prešiel okolo trosiek gymnázia a štadiónu a zamieril som k múzeu. V modernej budove sú cenné vykopávky, sochy alebo ich časti ako aj iné predmety, ktoré tunajší obyvatelia používali. Asi najznámejšou je terasa s radom štíhlych levov zo 7. storočia pr. n. l. z mramoru. Levy strážili posvätné jazero. Na jeho brehoch sa narodili Apolón a Artemis. Pretože jazero sa stalo liahňou komárov šíriacich maláriu, v roku 1926 ho zasypali. Najposvätnejšie miesto na ostrove tvorili tri Apolónove chrámy, severne od nich sú zvyšky štyroch pokladníc a stĺpová sieň. V čiastočne zachovalej zasadacej stĺpovej sieni pôvodne stála osemmetrová Apolónová socha, ktorú starovekí pútnici približujúci sa k ostrovu videli už zďaleka. Rozsiahly amfiteáter, systém privádzania vody a vodojem ešte aj teraz plný, či spájanie kamenných kvádrov pomocou kovových spôn, ktorým zatiaľ čas neuškodil a plnia svoju funkciu, svedčia o vyspelosti civilizácie, ktorá tu žila.
Nie každému z návštevníkov v horúčave, ktorá na Delose vládne do neskorej jesene, sa chce vyliezť po skalných schodoch na najvyššie miesto ostrova - horu Kynthu (113 m) so zbytkami svätyne boha Dia. Pri tunajšom počasí je isté, že uvidíte okolité ostrovy Naxos, Syros, Paros, Tynos a pravdaže aj tie najbližšie Riniu a Mykonos.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
