horúci predovšetkým post hlavy novozaloženého výboru pre európske záležitosti. O čosi menej atraktívna je pozícia šéfa výboru zahraničného, osirelá po Jánovi Figeľovi. V hre sú ďalej funkcie v zdravotnom výbore, ktoré opúšťajú europoslanci Záborská a Gaľa, i stolička šéfa výboru sociálneho, kde nedobrovoľne končí Vojtech Tkáč. A, samozrejme, na nových nájomníkov čakajú aj kresielka dvoch podpredsedov NR SR, ktoré zívajú prázdnotou už od septembra - po Pavlovi Ruskovi, resp. od januára, keď skončila Zuzana Martináková. O tých sa však dnes hlasovať ešte nebude, keďže snaha zahrnúť ich do balíka politických dohôd zatiaľ skrachovala.
Filozofia všetkých účastníkov trhu s funkciami je jednoduchá: Vyobchodovať z reálnej aritmetickej sily a domnelých či skutočných politických nárokov čo najviac pre seba. To je napokon normálne. Normálna však nie je situácia v NR SR, z čoho vyplývajú mylné konzekvencie, koncepcie a pravdepodobne - uvidíme čoskoro - aj výsledky.
Dvaja Hrušovského námestníci sa budú voliť najskôr až v septembri. Nevyšiel teda pokus dať opozícii všetky výbory za podporu zachovania koaličných pozícií vo vedení parlamentu. Nevyšla ani idea, že Smer dostane jedného podpredsedu NR SR a za to podporí koaličného šéfa eurovýboru. Ako neprekonateľné úskalie sa ukázalo tajné hlasovanie. V tomto parlamente skrátka nikto nikomu neverí. Ide o signál, ktorý by voliči nemali prepočuť a otázka, ktorú by si mali položiť, znie: Ako majú oni dôverovať politickej triede, ktorá nie je schopná plniť vzájomné tzv. džentlmenské dohody? Slovenskí politici sa týmto nepriamo priznávajú k slabosti, čo ich diskvalifikuje aj v porovnaní s inými postkomunistickými garnitúrami, ktoré sa dohody už naučili ako-tak dodržiavať.
Za pozornosť stoja aj ďalšie momenty. Prvý: Proti dohode na opozičnom kandidátovi sa z koalície ozval aj argument, že by bolo potrebné v takom prípade otvoriť koaličnú zmluvu, kde sa píše o troch podpredsedoch z vládnych strán. To je skvelé - a teraz sú koľkí? Jeden (Bugár). Už viackrát sme upozornili, že koaličná zmluva je po dezercii SF len zdrapom papiera. Hrušovský a Bugár tvrdili, že klauzula, podľa ktorej stráca platnosť ("ak sa zásadne zmenia pomery síl v NR SR"), nie je až taká dôležitá, ak existuje "politická vôľa" zmluvu v iných bodoch plniť. Teraz sami priznali, že bez tzv. otvorenia zmluvy sa nevedia pohnúť. Tak ako je to? Ak sa zmluva "iba" neplní, tak akože platí?
Druhý moment: Pol roka fungoval parlament s dvomi podpredsedami. Ani chvíľu sa nezdalo, že by Bugár s Veteškom boli nejako preťažení. Naopak, Bugár v ktorejsi TV diskusii na priamu otázku, či by nešiel do vlády, odpovedal čosi v tom zmysle, že voľnejšie tempo v dnešnej pozícii mu celkom vyhovuje. Veľmi sa nenapracuje. No vida - otázka znie: Načo štyroch podpredsedov NR SR? Pamätáme si doby, keď boli traja - z jediného dôvodu: Menej bolo aj koaličných strán. Nie je to náhodou tak, že parlamentné funkcie sa začiatkom funkčného obdobia rozdeľujú nie podľa reálnej, ale politickej potreby? Nevidieť jediný dôvod, prečo by poplatníci mali živiť štyroch funkcionárov, keď danú prácu v pohode stíhajú aj dvaja.
Jediný výsledok komplikovaných rokovaní znie, že šéfom eurovýboru sa stane zástupca opozície. Či to bude Tibor Mikuš z HZDS, alebo Pavol Paška zo Smeru, však rozhodne až dnešné hlasovanie. Politicky kľúčové rozhodnutie, ktoré zásadne ovplyvní možno aj ďalšie dva roky, čaká teraz na HZDS: Vezmú podporu koalície pre Mikuša a stanú sa jej dlžníkmi so zamlčaným podmetom, že "strpia" Dzurindovu vládu až do volieb? To je dôvod, prečo dnes vidíme v HZDS také pnutie okolo dilemy, či ísť do zmluvnej opozície so Smerom, alebo tichej kolaborácie s vládou. Dúfajme, že sa rozhodnú správne - ako je to v HZDS zvykom. Hahaha
Podstatné je ale čosi iné: Výbor pre európske záležitosti, ktorého význam výrazne stúpol nedávnym prijatím zákona o spolupráci NR SR s vládou v E-otázkach, by koalícia nemala pustiť z rúk. Zo systémových dôvodov. Všetky štátne politiky, teda aj európsku, totiž realizuje vláda, ktorá je krytá väčšinou v parlamente. Tak je to všade vo svete, malo by byť aj na Slovensku. Parlament má právomoc kontrolnú, nie realizačnú. Nový zákon však hovorí, že vláda bude viazaná odporučeniami eurovýboru. Keďže ide o nariadenia a zákony, ktoré majú platiť na území SR, je to aj v poriadku. Voľba opozičného predsedu kľúčového výboru však zakladá na Slovensku anomáliu, keď vláda bude de facto riadená telesom s iným politickým pôdorysom. To môže viesť k nepredvídateľným konfliktom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
