šťastnejšej, ale, žiaľ, čoraz menšej časti pracujúcich študentov. Súčasný trh ponúka len málo pracovných príležitostí, a tak je o voľné miesta veľký záujem. Toho sú si vedomí zamestnávatelia, ktorí to využívajú a snažia sa často ušetriť práve na brigádnikoch. Znižovanie minimálnej hodinovej mzdy, čoraz väčšie požiadavky a tlak zo strany zamestnávateľa sú negatíva, s ktorými sa pri vašej letnej brigáde môžete stretnúť aj vy. Niektorí z vás sa so svojimi nepeknými zážitkami podelili aj s nami, a tak vám ich prinášame ako výstrahu a zároveň upozornenie na to, čo všetko sa vám môže stať, ak nebudete dostatočne obozretný a pozorný.
Katarína (19): "Mnohé moje kamošky brigádovali už aj počas školského roka na Blšáku, a tak som sa rozhodla, že to skúsim cez prázdniny aj ja. Našla som stánok, kde som mohla nastúpiť hneď nasledujúci deň. Dohodli sme sa na pravidlách, pracovnom čase a výplate. Začala som o siedmej a skončila o druhej. Sľúbili mi 200 až 250 Sk za deň, možno aj viac, záleží od toho koľko sa predá tovaru. Od rána som sa nezastavila, stále bolo čo robiť. Na záver, keď som bola už úplne hotová, mi oznámili, že to bol len cvičný deň, a preto dostanem len 100 Sk. Ak sa mi nepáči, tak už chodiť nemusím. Povedala som si, že to ešte vydržím, veď som zvládla skúšobný deň. Lenže ďalší to bola opäť stovka, pretože zmizol nejaký tovar, ktorý som musela zaplatiť. Podobne to však dopadlo aj tretí deň, kedy vraj bola zas slabá tržba. Vtedy mi došlo, že sa to nezmení a ja nebudem robiť nikomu poskoka a ani sa nechávať buzerovať za sto korún denne! Tak som sa tam už nikdy neukázala."
Marcela (18): "Pred rokom som skúsila brigádovať na pumpe, pretože som počula, že sa tam dá pekne zarobiť. Avšak hneď na úvod ma šokovali prísnymi pravidlami. Pracovná doba bola presne stanovená, striedali sme si dopoludňajšie a popoludňajšie smeny. Celý ten čas som si nemohla sadnúť na stoličku a vedro so stierkou som si musela kúpiť od pumpy. Namiesto toho, aby mi platila pumpa, musela som im ešte ja odovzdávať každý deň sto korún. Tvrdili mi, že sa to aj tak vyplatí. Prvý deň som zarobila asi 400 Sk. Ďalšie dni to však bolo iba horšie, keďže stále pršalo. Raz sa mi stalo, že som nemala ani toľko, aby som zaplatila spomínanú stovku. Nezaplatila som a vyhodili ma. Myslím si, že toto je už vrchol, keď chcú ešte takto na študentoch zarobiť."
Mária (19): "Pracovala som v jednom bare ako čašníčka, 16 hodín denne za 400 Sk. Často som ostala úplne sama v celom bare a tak som nevedela, čo skôr. Musela som obsluhovať zákazníkov, ísť doplniť tovar a ešte aj umyť riad. Nebolo by to až také zlé, keby mi nechávali celé tringelty. Najprv som ich musela pred nimi prepočítať a nakoniec mi oznámili, že mi ich vyplatia až na záver týždňa. Stalo sa mi, že som dostala oveľa menej, pretože mi z tringeltov odpočítali, to čo som počas práce vypila a zjedla. Často i také veci, ktoré som vôbec nejedla. Bála som sa však s nimi hádať, lebo som sa dopočula, že jedna čašníčka dostala za to bitku. Nakoniec ma vyhodili preto, že som mala podľa nich až podozrivo veľké tringelty."
Autor: Nicol ŠESTINOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
