neúspešný kandidát na prezidenta Eduard Kukan včera v bledomodrom denníku vytrúbil, že na jeseň sa proti nemu chystá nová diskreditačná kampaň. Presne v septembri sa vraj objavia informácie, kompromitujúce jeho rodinu. Má to zo zdroja, ktorý sa už v minulosti ukázal dôveryhodný. Nasleduje hneď Kukanov brilantný záver - skupinka existuje a "veselo funguje".
Dôkazom toho a ťažiskom rozprávania sú neznáme tajomstvá minulosti, ktoré Kukan v interview odhaľuje: V Prahe mu uniesli syna, okradli ho o peniaze a auto. Stalo sa ešte v lete minulého roku. Hrozné a šokujúce; prečo s tým ale vychádza až teraz? A to isté sa vraj stalo aj zaťovi a dcére. A do tretice bolo vlámanie aj do pražského bytu jeho manželky, ktoré znemožnili akísi príbuzní, čo tam boli práve na návšteve. To sú naozaj interesantné podrobnosti, svedčiace o dobrodružnom a neľahkom živote jeho blízkych. Ani z celostranového rozhovoru ale nie je jasné, aký by mohli mať všetky tieto násilnosti súvis s politickým angažmán Eduarda Kukana. Čo ak má príbuzenstvo slovenského ministra v Prahe povesť zámožnej rodiny, ktorá možno aj padla do oka nejakej "skupinke", ale iba takej obyčajnej z podsvetia?
Je zvláštne, že zistiť motív sa nepokúšajú ani kladiči otázok, ktorí sa ministra zabudli spýtať na jednu maličkosť. A čo na to všetko česká polícia? Nedozvedeli sme sa ani toľko, či Kukanovci tieto lúpežné prepadnutia vôbec nahlásili. A ak áno, k čomu dospeli vyšetrovatelia. Eduard Kukan ale pevne vie, že "to bol absolútne vedome robený nátlak na rodinu s cieľom zastrašiť a znechutiť ma". Zaujímavé - dva odstavce vyššie rozpráva o tom, že "synovi vzali auto aj peniaze". Takých nešťastníkov sa v Prahe vyskytne denne asi päťsto - napr. Langošova žena (dva milióny z kabelky). Je asi zbytočné rozumnému čitateľovi vysvetľovať, že keby chcel niekto Kukana "zastrašiť" tak, aby nekandidoval na prezidenta, volil by asi iné nástroje, ako okrádanie rodiny v Prahe. Čo ak by Kukan posolstvo nepochopil? Sú to nezmysly - už len z podania a konštrukcie príbehu je jasné, že Kukan mieša ďalší diel akejsi spravodajskej hry. Ako môže niekto súdny vôbec automaticky spájať nejakú kriminalitu v Prahe s nátlakom na seba ako ústavného činiteľa? Prečo nežiadal posilnenú ochranu?
Kukan naznačil, že pokusom o cielenú diskreditáciu pred voľbami bol aj list zverejnený v denníku SME, kde bol obvinený zo spolupráce s 1.správou ŠtB (to je čosi podstatne horšieho ako "dôverník", za ktorého je deklarovaný v tzv. Cibulkových zoznamoch). Išlo o to, že anonymné udanie, podpísané ako "spolužiak", skomentoval vtedajší šéf kancelárie NBÚ Puchý pre SME tak, že ak sa ukáže pravdivé, Kukan by mohol prísť o bezpečnostnú previerku. (Mimochodom, ale nie v poslednom rade - nový riaditeľ NBÚ Aurel Ugor asi o mesiac Puchého odvolal.) To Kukanovi vraj pred voľbami poškodilo. Len nie je zase jasné, akú zodpovednosť nesú noviny za vyjadrenie funkcionára NBÚ. Iste, záležitosť môže vyzerať podozrivo - anonym je vždy anonym a v tzv. Kaliňákovom zozname skupinky bol menovaný aj šéfredaktor SME. Problém s konšpiračnými teóriami SDKÚ je iba ten, že úplne rovnako sa noviny správajú aj v prípade podozrení voči ľubovoľnej inej strane. To už Kukan nevidí.
Aby bolo jasné - vôbec nie je vylúčené, že existoval niekto, kto chcel Kukana v kampani zdiskreditovať a používal pre tento účel aj špinavé prostriedky. Trebárs aj nejaký "zdrap papiera" (Kukan) odoslaný do redakcie SME. Také veci sa ale stávajú vo všetkých kampaniach kdekoľvek na svete. Málokde sa ale prihodí, aby z toho "poškodená" strana vyvodzovala konštatný záver, že v pozadí čohokoľvek je vždy jedna záškodnícka skupinka. Podobné konzekvencie napadli ľudí v SDKÚ aj v prípade odhalení Aliancie fair play týkajúcich sa nepriznaných finančných darov. A predtým aj v Badžgoňovej afére a pod. Čokoľvek negatívne o SDKÚ, resp. v domnelom vzťahu k SDKÚ vylezie na svetlo sveta, vinná je vždy - skupinka. To ale vyzerá ako čistá paranoja. Doteraz bol dojem, že zasiahla iba premiéra. Ukazuje sa, že postihnutý je aj minister zahraničia. V SDKÚ by mali angažovať straníckeho psychiatra - rýchlo, kým nezačne preskakovať všetkým. Najmä u Mikloša, ktorý drží financie, by to bola hotová pohroma...
Rozumnejšie ale bude vidieť veci nie z medicínskeho, ale "pragmatického" uhla. Dzurinda a jeho okolie vedome modelujú vo verejnej mienke obraz akéhosi permanentného škodcu, na ktorého sa snažia zviesť či neúspechy SDKÚ (prezidentská voľba), alebo vytváranie tzv. umelých káuz, v ktorých SDKÚ "jede". To je však urážka inteligencie národa. Museli by sme totálne osprostieť, aby sme uverili, že všetky kauzy a politické prehry SDKÚ vyrábajú dve súkromné osoby - Ján Mojžiš a Miloš Žiak.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.