Prostredníctvom družice sledujú pohyb tuleňov

Britská kráľovská spoločnosť na predchádzanie krutosti voči zvieratám vypustila nedávno do Severného mora šesť tuleňov, ktoré boli ako "siroty"

zachránené a až šesť mesiacov chované na jednej zo staníc uvedenej spoločnosti. Tento čin nie je síce sám o sebe ničím zvláštnym, jeho mimoriadnosť však spočíva v tom, že po prvý raz boli do mora vypustené tulene, ktoré majú na sebe upevnené monitorovací systém a vysielačku. Tento monitorovací systém bude sledovať pohyb tuleňov po ich vypustení do mora, čo vedcom umožní študovať, či sa v "zajatí" chované tulene dokážu prispôsobiť životu v svojom prirodzenom prostredí. Monitorovací systém, prilepený na kožušinu zvierat, umožní určovať nie len polohu, ale aj hĺbku ponorenia a dobu zotrvania pod hladinou. Z vyhodnotených údajov odborníci zistia napríklad aj to, či do mora vypustené tulene sú schopné efektívne vyhľadávať si potravu vo vode, alebo či sa to musia postupne naučiť. Poloha tuleňov sa určuje prostredníctvom americkej meteorologickej družice NOAA, krúžiacej okolo Zeme na polárnej dráhe. Snímač monitorovacieho systému umožňuje určovať hĺbku ponorenia tuleňov, a to až do 2 000 metrov pod hladinou. Celý systém je napájaný lítiovou batériou, ktorá by mala stačiť až na rok činnosti. Na vysielanie údajov monitorovacieho systému slúži malý vysielač výkonu 0,5 W. Údaje o správaní sa tuleňov, chovaných istú dobu v záchranných staniciach, sa budú porovnávať s údajmi o tuleňoch, ktoré celý život žijú v prirodzenom prostredí. Skupina pre výskum morských cicavcov pri univerzite St.Andrews vo východnom Škótsku vystrojila v ostatných 20 rokoch monitorovacími vysielačkami už niekoľko sto morských cicavcov. "Naše najprekvapujúcejšie zistenie," hovorí dr. Phil Hammond zo spomenutej skupiny, "bolo, že slonie tulene sa môžu potopiť až na dve hodiny a do hĺbky viac než 1 500 metrov. Je neuveriteľné, že sa cicavec adaptoval tak, že môže zadržať dych na takú dlhú dobu. Teraz vlastne považujeme tulene skôr za ´vynárajúce sa´ než ´potápajúce sa´ cicavce, pretože väčšinu života sú ponorené a vynárajú sa len na doplnenie svojich zásob kyslíka." Špeciálny softvér umožňuje sledovať pohyb tuleňov na pozadí trojrozmernej digitálnej mapy, na ktorej sú zobrazené kontúry morského dna i pobrežia. Do monitorovacích systémov, upevnených na morských cicavcoch, možno umiestniť aj snímače, sledujúce rôzne parametre morskej vody. Získané údaje poslúžia na spresnenie informácií o globálnych charakteristikách oceánov a pomôžu pri vypracovaní počítačových modelov globálnej klímy.