biskupstva trávili noci v úpenlivých modlitbách. A keď odbila polnoc, bez pohromy ďakovali všemocnému, že démon zla, pán hradu Divín, ich nepoctil svojou čertovskou návštevou. Potom sa modlili ďalej až do skorého úsvitu. Hradný pán Balaša, tak trocha človek, trocha diabol, však kláštor navštívil na pravé poludnie a mnísi mu zlato dali dobrovoľne...
Z prastarých legiend sa na nás veselo usmieva urodzený pán hradu Divín Imrich Balaša. V neďalekom Lučenci ho inak nevolali ako čert Balaša. Hrad mal svoj divný príbeh. Jeden z prvých majiteľov hradu bán Šimon sa zaplietol medzi sprisahancov, ktorí hanebným spôsobom zavraždili kráľovnú Gertrúdu. Panovník bez váhania postavil bána Šimona mimo zákon, ostatných odovzdal do rúk kata. V prospech koruny prepadli všetky jeho majetky a tak hrad Divín obsadili kráľovské vojská.
Kráľ Andrej II. hrad a panstvo daroval svojmu dvoranovi Dionýzovi. V dobových listinách sa hrad spomína ako "Castrum Dywyn". Dionýz mal povesť dobráckeho a zmierlivého človeka. Na hrade Divín sa však jeho povaha razom zmenila. Stal sa krutým a zlomyseľným pánom. V jedno ráno ho služobníctvo našlo utopeného v hradnej studni.
Potom na scénu dejín vystupuje kráľ Matej Korvín. Hrad Divín sa stáva majetkom palatína Michala Országha. Na listine je uvedený rok 1467. Palatín asi po roku sa nevrátil z poľovačky a nikto o ňom už nič nepočul. V krajinskom daňovom súpise sa v roku 1587 ako majiteľ hradu objavuje Melichar Balaša. Tento Balaša na hrad Divín prišiel z Frankfurtu nad Mohanom a jeho bibliou bola úplne neznáma kniha, ktorá prvý raz v histórii bola vytlačená 4. októbra 1587 v tom istom meste a honosila sa názvom, ktorému nerozumeli ani sčítaní čanadskí mnísi. "História o doktorovi Johannovi Faustovi, znamenitom čarodejníkovi a černokňažníkovi..."
Už tento Balaša sa choval divne. Hradnú kaplnku dal zbúrať. Začal uctievať neznámeho boha, možno samotného diabla. Jeho žoldnieri krátkymi výpadmi znepokojovali okolité turecké hordy. Fiľakovský turecký beg Hasan sa na Balašu nahneval a roku 1588 zaútočil na divínsky hrad a bez boja a akéhokoľvek odporu ho získal do svojej moci. Na hrade nechal 175 Turkov ako strážny oddiel. Vojaci akoby zabudli na svoje náboženstvo, začali sa v hradnej pivnici opíjať vínom. Cisárski generáli Mikuláš Pálfy a Krištof Tiefenbach roku 1593 tureckú posádku bez odporu z hradu vyhnali. Tí ešte aj pred svojím begom nestihli vytriazvieť. Nie je ťažké si domyslieť, aký osud ich postihol.
V roku 1605 hrad obsadili Bocskayho povstalci. A opäť ho získali bez boja. Vtedajší majiteľ hradu Žigmund Balaša otvoril brány hradu na podnet záhadného hlasu, ktorý mu prikázal, aby nebojoval, pretože na hrad čoskoro príde vyvolený. Prinajmenšom čudný postoj. Povstalci sa Balašovi odvďačili po svojom. Vyhnali ho z hradu a vojaci pri bráne hádzali po ňom konský trus. Žigmund Balaša sa šiel sťažovať Bocskaymu do Košíc. Stratil sa kdesi v okolí Krásnej Hôrky a nikto o ňom už nepočul. Ľudia v okolí Lučenca si začali nesmelo šepkať, že hrad Divín má v moci samotný rohatý, ktorý rozhoduje o živote a smrti.
V roku 1608 vystupuje z legendy najdivnejší majiteľ hradu Divín Imrich Balaša, čiže čert Balaša. Svojimi výčinmi prekonal všetkých predchodcov na hrade Divín. Panovník Leopold I. sa však k tomu nespratníkovi choval podozrivo ohľaduplne. Imrich Balaša pri istej príležitosti navštívil svojho známeho grófa Mikuláša Plavečského na Plavečskom hrade. Presvedčil ho, že jeho mŕtvy brat, ktorý je pochovaný v rodinnej krypte, ho škaredo ohovára. Pán hradu Plaveč dlho neváhal a dal sluhom príkaz, aby mŕtvolu z krypty vyniesli na nádvorie hradu a kat musel bezduchému telu vyťať päťadvadsať suchou lieskovicou... Nuž veru, také to boli čertovské časy.
Imrich Balaša sa v jednu májovú nedeľu vybral do čanádskeho kláštora s falšovaným poverením od kráľa Leopolda I., ktoré ho oprávňovalo prevziať zlaté dukáty určené na opravu starých múrov. Predstavený sa triasol obavami o osud svojich bratov a keď videl listinu s pečaťou, zlato hradnému pánovi vydal. Keď podvod vyšiel najavo, bolo už neskoro. Na celom bezočivom podvode bolo najdivnejšie to, že kráľ sa tváril, akoby o veci nevedel. Darmo, noc a diabol majú svoju moc.
A čas plynul ako mýtické vody podzemnej rieky Léthé. Zvedovia doniesli Imrichovi Balašovi chýr o tom, že z Lučenca sa pohol smerom k Čiernemu lesu trojzáprah plný sudov vína. Osvedčení hrdlorezi povyskakovali na kone a s vetrom opreteky leteli k Čiernemu lesu. Poukrývali sa za kroviská a čakali. Keď povoz míňal pútnický znak na krížnych cestách, povyskakovali z úkrytov, vojakov pobili a víno dopravili na hrad Divín. Ľudia z okolitých obcí pod hradom sa s obavami pozerali na hrad, odkiaľ bolo počuť pekelný rev. Zlých znamení pribúdalo. O tri dni neskôr Balaša vyplienil susednú obec Halič a zmocnil sa aj menšieho hradu.
Poplašné chýry začali kráľa Leopolda konečne znepokojovať. Prekonal čertovskú mágiu a hrad Divín skonfiškoval. Balašu vypovedal z krajiny. A čuduj sa svete, ktosi z pozadia varoval kráľa, aby s Balašom jednal v rukavičkách, pretože hradný pán má styky s nečistými silami, ktoré môžu jeho veličenstvo vážne poškodiť. Opatrnosť je cnosť, povedal si Leopold. Miesto vyhostenia z krajiny bol nútený krajinský palatín predvolať Imricha Balašu do Košíc, kde sa mal zodpovedať z 32 zločinov. Súd ho uznal vinným, ale Košičania sa báli Balašu zatvoriť do áreštu a dali ho k dispozícii kráľovi. Namiesto jeho veličenstva musel rozhodnúť krajinský palatín, čo s Balašom. Nakoniec ho dal áreštovať v Bratislave.
Teraz to vyzeralo tak, že krajina bude mať od dobrodružného rytiera pokoj. Nebolo tomu tak. Ktosi otvoril Balašovi brány väznice a vtáčik uletel neznámo kam. Zrazu sa však vynoril v okolí svojho hradu na čele so starými kumpánmi. Vyzeralo to tak, že Balaša je nezmar a všetko zlo sa vráti do starých koľají. Nový krajinský sudca bol rozhodnejší a nebál sa ani diabla. Na čele menšieho vojska sa vybral pod hrad Divín, aby demonštroval svoju silu. Keď však prišiel k bránam hradu a chystal sa dať povel k útoku, brány hradu sa otvorili a prefíkaný Balaša ho vítal s otvorenou náručou. Krajinský sudca Majthényi iba bezradne pokýval plecami. Palatín bol zmätený, ale hrad obsadil. Balaša sa však stratil ako nočný opar nad okolitými lúkami.
Už celý kráľovský dvor bol unavený z problémov okolo hradu Divín. A história sa zopakovala. Ktosi neznámy varoval kráľa, aby sa od Balašu stránil. Kráľ sa opäť nechal ovplyvniť. Hrad síce Balašovi nevrátil, ale dovolil, aby si Balaša dal postaviť pod hradom Divín kaštieľ. Bola to však skôr malá pevnosť so strieľňami a vysokým kamenným múrom. Kaštieľ sa stal útulkom pre vyvrheľov a zločincov krajiny. Balaša sa však zlepšil iba navonok. Pod kožou baránka sa tajil vlkodlak. Neustále uvažoval, ako získať hrad opäť do svojej moci. A tak sa v jeho hlave zrodil ďalší pekelný plán. Pozval do kaštieľa niekoľko dievčat a nemeckého veliteľa divínskeho hradu Helmutha, ako aj jeho dôstojníkov. Na nádvorí kaštieľa sa na ražni piekol celý vôl a víno tieklo potokom. Okolo polnoci už nemeckí žoldnieri ledva stáli na nohách. Balaša dal znamenie ukrytým ozbrojencom, ktorí vojakov povraždili. Potom nechal svojich ľudí sa preobliecť do šiat pobitých vojakov, a tak sa mu podarilo obsadiť svoj hrad Divín.
Výčiny Balašu však začali vážne ohrozovať bezpečnosť krajiny. Palatín, ktorý iba nedávno prevzal úrad, nevedel, s kým má tú česť. Z Viedne dostáva príkaz hrad dobiť a Balašu spútaného doviesť pred súdnu stolicu. Roku 1674 cisárske vojsko obsadzuje všetky prístupové cesty k hradu. Obrancovia hradu sú pobití. Nikto nesmie ostať nažive. Unikajúci Balaša je dopadnutý pri Čiernom lese neďaleko Lučenca. Zločinec krajiny s číslom jeden je opäť vo väzbe. Hrad Divín je daný mimo zákon a roku 1675 sa ozve obrovská detonácia, hrad vyhodili do povetria.
Podľa jednej legendy čert Balaša zomrel ako riadny smrteľník v posteli v roku 1683 a jeho hrob je na cintoríne v obci Tali. Druhá verzia tvrdí, že Balaša sa záhadne stratil a pohltilo ho peklo. Gróf Štefan Zichy kúpil divínske panstvo v roku 1686 za 40 000 zlatých dukátov. Jeho potomkovia však z divínskeho majetku nemali veľký osoh. Nič sa im nedarilo, akoby tam mátal nepokojný duch bývalého majiteľa Balašu. Postupom času legendy vybledli.
Na mieste, kde stál záhadami opradený hrad Divín, sú dnes iba chmúrne pôsobiace ruiny a akási meravá odovzdanosť osudu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
