korunu, kým mu čísielka nesedia do posledného puntíku.
"Bol som v elektrárňach, lebo mi prišlo, že mám zacvakať 421 korún a ja som chcel vedieť, či tá platba už zahŕňa aj posledný mesiac, lebo elekrárne majú také špecifikum, že platíš 11 mesiacov a dvanásta faktúra je vyúčtovanie a oni mi to tu rozdelili a ja som..." hotoval sa Robo k rozsiahlemu monológu, keď sme sa náhodou stretli pred administratívnou budovou, ktorá ani zďaleka nepripomínala krčmu a už tobôž nie vykričaný dom, kde by sa ešte teoreticky oplatilo motať, k monológu, ktorý by pokračoval najmenej pol hodiny, lebo som bol svedkom toho, ako pri prvom rande vykladal nádhernému stvoreniu smolnú príhodu, ako musel vymieňať brzdové dostičky na svojej fiatke, čo by nebolo také náročné, ale zrovna na fiatke je taký problém, že najprv treba odmontovať nejakú blbosť a tá blbosť a tam sa Robo pohol úplne iným smerom, takže kým prišiel späť k doštičkám (ktoré ešte nevymenil!), už sme všetci tvrdo spali, len to nádherné stvorenie, ktoré nemalo ani potuchy, o čom ten človek už trištvrte hodiny tak zanietene rozdumuje, ho počúvalo usmievajúc sa do jeho opálenej tváre, a preto som ho prerušil pri prvom dlhšom nadýchnutí.
"No a čo si sa dozvedel?"
Vysvitlo, že nevie, čo by nebolo až také strašné, najmä keď uvážime, že tam strávil iba hodinku a s cestou necelé dve.
Prednedávnom nám však tvrdil, že sa zmenil. Prišla mu totiž faktúra na vodné a stočné, za rok bratku 85 korún a päťdesiat halierov a Robo poslušne, tentokrát na otcov rázny pokyn (po kom asi je, že?), klusal smerom k vodárňam a kanalizáciám, kde mu po zistení, že sa chce sťažovať, odporučili, aby doniesol list vlastníctva aj s katastrálnou mapou, aby mohli posúdiť, či teda pri výpočte naozaj došlo k omylu, ktorý, samozrejme, okamžite napravia.
Dva dni zháňal mapu bezúspešne doma a v práci, tri dni strávil na katastri, kým zohnal miery a váhy budovy, ktorej vodné a stočné pobúrilo jeho tatka.
A keď ho do týždňa víťazoslávne predložil pani za okienkom, spokojne pokyvkujúc hlavičkou, tá zobrala výpis, naťukala dvesto údajov do kalkulačky, pre istotu ešte raz a potom mu s úsmevom povedala, že je rada, že prišiel, lebo by mu fakturovali zle, čo by ich mrzelo.
Najmä ich, lebo nová suma znela na 125 korún aj 50 halierov.
Tvrdil potom v krčme, že už sa nepôjde nikdy nikam sťažovať a tvrdil mi to aj naposledy, keď sme sa stretli a jemu spod pazuchy vytŕčali nejaké písomnosti, ktoré sa, bohvieprečo, snažil predo mnou schovať, a tak som zahliadol iba známe logo slovenského plyárenského priemyslu, lebo mal vskutku naponáhlo a skôr, než som sa ho stihol spýtať na podrobnosti včerajšieho žúru, zmizol za zákrutou.
A ja som rozmýšľal: sú týmto smerom plynárne, nie sú?
A vy si čo myslíte?
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
