Nuž, prečo by sme si takéto námestie nevedeli aj v Košiciach predstaviť? Stačí sa postaviť k historickým hodinám pri rohu cukrárne Aida. Mimochodom, tá už sídli v prvom paláci, zvanom Andrássyho. Obďaleč napravo vidno Slovenské technické múzeum alias Kapitánsky palác a tretím príspevkom k "palácovému námestiu" je po vyše desať rokov Ústavný súd SR, pôvodne ale Csákyho-Dessewffyho palác.
Je pravdou, že ak chceme byť pôvodní, tak na parcele posledne menovaného stáli najprv renesančné domy. Veď to vždy bolo výhodné miesto v úplnom centre, naviac s bezplatnou vyhliadkou z okna pre sadistov. Na mieste & morového stĺpa bolo totiž jedno z popravísk. Takýto výhľad možno chcel mať gróf Ladislav Szentiványi, ktorý si dal na mieste niekoľkých domov postaviť skôr barokový a neskôr klacistický palác. A hoc aj reštitúcia v 18. stor. nebola, budova menila majiteľov, i keď grófi to boli stále. Najprv Anton Csáky, potom Dessewffy (obaja majú svoje erby nad balkónom, ten prvý s odťatou tureckou hlavou je csákyovský, lebo jeho rod sa preslávil v boji proti Turkom). Ešte za toho prvého tu stihli ubytovať v noci z 19. na 20. mája 1821 ruského cára Alexandra I.
O necelých sto rokov neskôr bol palác sídlom úradu vládneho komisára a bol v ňom dohovorený príchod československého vojska do Košíc v čase, keď sa Rakúsko-Uhorsko končilo. Aj tak slovenskí šovinisti stihli ešte jeden kabaret, a to vyhlásiť Slovenskú republiku rád. Rád ju mal najmä jej predseda vlády a vláda celá. Svoju radosť prejavovali práve v tomto paláci, kde chvíľu sídlili.
Miestnemu živnostníkovi, ktorý budovu potom vlastnil a prepožičiaval spolkom, obchodom, živnostníkom a dielňam počas 1. československej republiky, ju neskôr vyvlastnili, aby sa v nej vystriedala miestna organizácia "komoušov", sekretariát revolučných odborárov a od r. 1952 Východoslovenská galéria. Tá sa následne rozšírila o dvor, do ktorého možno nakuknúť z Poštovej ulice, ako aj o bývalú budovu pre koče, ktorá je za dvorom.
Galéria, ktorá mala chrániť diela východoslovenských umelcov, vyhorela 12. januára 1985 v dôsledku výbuchu plynu, ktorý ani nebol jej. Mnohé z obrazov sa zachránili aj vďaka reštaurátorom z Prahy, ktorí podávali pomocnú ruku, kým mohli, teda až do rozdelenia Československa.
Ale to už sme v r. 1993, keď bola v budove zriadená jediná slovenská top inštitúcia, ktorá nemá sídlo v Bratislave - Ústavný súd SR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
