ktorá vie, čo chce a vie, čo robí. Jej sólová kariéra nie je ani zďaleka tak úspešná ako projekt Eurythmics, ktorého bola (či stále je - nikto ho oficiálne nerozpustil) neoddeliteľnou súčasťou. Ale to ju vôbec netrápi. Ďalej si robí svoju muziku, tvorí to, za čím si stojí a v niekoľkoročných periodicitách vydáva skutočné hudobné klenoty. Na tohtoročnom odovzdávaní cien jej neušiel ani Oscar za záverečnú baladu Into The West z tretieho dielu veľkofilmu Pán prsteňov, ktorá svojím emotívnym nádychom a neopakovateľným sláčikovým podfarbením s určitosťou znie aj dnes v ušiach všetkých, ktorí film videli.
Malá Anička prvýkrát zaplakala 25. decembra 1954 v škótskom Aberdeene ako milý posviatočný darček. Kto vie, či si už v kolíske nenôtila nejaké melódie, každopádne bola presne tým, čomu sa hovorí muzikálne dieťa. Bystré dieťatko už v necelých piatich (!) rokoch prijali na "vyššiu dievčenskú", kde na seba viac než celkovým prospechom upozorňovalo umeleckými sklonmi maľovalo, hralo na flautu a na klavír, písalo básničky. V štrnástich už Anne na večierkoch "hodnotila chalanov" pri donekonečna prehrávanom hite A White Shade Of Pale skupiny Procol Harum. Ako výborná flautistka bola na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov členkou niekoľkých mládežníckych orchestrov. Nie je divu, že na jej maturitnom vysvedčení z roku 1972 sa vedľa jedničiek z výtvarnej, hudobnej výchovy a angličtiny skvel aj prorocký rezultát: "Nesporný hudobný talent!"
V auguste toho istého roku sa dostala na Kráľovskú hudobnú akadémiu v Londýne, kde chcela študovať klasický klavír, čembalo a flautu. Ale zvrhlé prostredie elitnej školy, študijný dril a nakoniec i prílišná formálnosť vážnej hudby, ktorú inak milovala, vyviedli individualistickú osôbku už za pár dní zo životného omylu. Zato jej druhé stretnutie s pop music bolo osudové: pesničky Stevieho Wondera a Joni Mitchellovej ju vyprovokovali k vlastným autorským pokusom, od ktorých bol len krôčik k najcennejšiemu objavu: Annie mala hlas.
Po odchode zo školy, keď sa v Londýne živila ako príležitostná servírka a predavačka v stánkoch, jej sledovanie inzerátov v hudobnej tlači vynieslo prvé "umelecké" angažmán. Tri mesiace vydržala obchádzať hostince a robotnícke kluby s folk-rockovou kapelou. Na jeseň 1976 ju kamarát zoznámil s hudobníkom Davidom Allanom Stewartom. "Vyzeral, ako keby ho odzadu prevliekli cez rošt."
Už na prvej schôdzke si Annie s Davem padli do oka i do noty. V nudnom spoločnom podnájme spolu nielen spali, ale aj skladali. Výsledkom boli prvé single a albumy, ktoré spočiatku vydávali ako členovia skupín The Clash a The Tourists. Rozchodom druhej menovanej kapely sa schyľovalo k niečomu zásadnejšiemu. Dvojici Lennox-Stewart bol zrejme prostý rockový kabát pritesný a obaja zatúžili po omnoho dráždivejšom hudobnom výraze. Založili teda spoločne duo Eurythmics - jednu z najúspešnejších synthipopových kapiel osemdesiatych rokov. "Názov Eurythmics presne vystihoval to, akí sme chceli byť európski a rytmickí."
Z Eurythmics sa stali vďaka skladby Sweet Dreams (Are Made Of This) skutočné hviezdy. Jasne sa vyprofilovali v tom zmysle, že Dave Stewart bol typickým mlčanlivým dodávateľom hudby a na Annie zostala úloha svojbytnej frontwomanky. Ako fotogenickejšia polovica Eurythmics incestne krížila ženské a mužské stereotypy v podozrivých persónach neurčitého pohlavia. Bola gangsterom, speváčkou nemeckých kabaretov, dominom, anjelom, prostitútkou, Elvisom, hollywoodskou hviezdou, androgynnou kráľovnou. Rolou ženy prezlečenej za chlapa, ktorý sa vydával za ženu, zmiatla verejnosť dokonca tak, že v MTV chceli vidieť jej rodný list, aby mali istotu, že americkú mládež neohrozuje klip nejakého transvestitu.
V súkromí sa medzitým po štyroch rokoch spoločného života v roku 1981 rozišli. Stewart sa oženil so Siobhan Fahey (bývalou členkou Bananaramy), neskoršou polovicou dua Shakespeare´s Sisters a Annie sa vydala roku 1984 za nemeckého príslušníka sekty Hare Krišna. Toto manželstvo však vydržalo iba pár mesiacov. Po troch rokoch sa Annie Lennox zoznámila so svojím neskorším manželom, izraelským filmovým dokumentaristom Uri Fruchtmannom a jej súkromné šťastie začalo víťaziť nad kariérou. Objavili sa prvé náznaky krízy dovtedy bezproblémovo kráčajúceho dua. Keď potom počas pôrodu prišla o syna Daniela, bolo jasné, že Eurythmics sa na nejaké obdobie stanú minulosťou. "Ponechali sme to otvorené: Možno áno, možno nie. Ale, aby som bola úprimná, mali sme s Daveom jeden druhého plné zuby. Za tie roky sme si už tak liezli na nervy, že sme potrebovali trochu priestoru. Vlastne celú kopu priestoru."
Na dva roky sa stiahla do súkromia, aby sa venovala rodine a pomáhala bezdomovcom. Radosť z ceny pre najlepšiu britskú speváčku jej bulvárna tlač dodatočne kalila jedovatými komentármi na tému: "Čo môže donútiť nesmierne bohatú ženu, aby sa dobrovoľne odrezala od zdroja peňazí a pracovala medzi chudákmi?"
Jej život našťastie dostal nový zmysel, pretože sa opäť stala adeptkou vytúženého materstva. Chvíľu sa pohrávala s myšlienkou, že sa do šoubiznisu už nevráti, ale zvody múz boli silnejšie. Keď pominuli záchvaty tehotenskej ospalosti, začala zase skladať pesničky na svoj prvý sólový album. "Chcela som vedieť, či to dokážem. Eurythmics boli vždy tímovým projektom. Dave a ja sme všetko skladali spolu a on z toho potom urobil album. On bol producent. Bez neho som sa na začiatku cítila ako úplný amatér.".
V decembri 1990 sa speváčka dočkala "najzázračnejšieho okamžiku" svojho života: porodila zdravú dcéru. Lola sa stala stredobodom jej sveta. Niekoľko mesiacov v ňom nebolo miesta pre ubiehajúci zhon predchádzajúceho desaťročia. "Samozrejme, že som k nej v noci vstávala, aby som ju prebalila. Ja som to všetko chcela robiť, rozumiete? Vôbec som sa od nej nechcela vzďaľovať. Neskôr sme si najali pestúnku, pretože som opäť začala pracovať, ale keď som cítila, že mi to berie čas na dieťa, tak...vlastne musím priznať, že sa to občas stávalo. Nehovorím, že bolo všetko ideálne."
"Ku koncu Eurythmics ma prenasledovala takáto predstava: Môj život bol autobus a ja som večne bežala za ním. Nemohla som ten zasratý autobus dohoniť." V roku 1992 vyšiel jej prvý sólový album Diva. K speváčkinej cti slúži, že sa neznížila k prostému rabovaniu zvuku Eurythmics, naopak, prišla s albumom znateľne ovplyvneným soulom a R´&´B. "Hľadala som imidž, ktorý by ma vizuálne reprezentoval a ktorý by zároveň nemal nič spoločné s Eurythmics. Myslím, že v tomto som sa našla. Koniec-koncov bola som sama tak ako diva, tá osamelá, gloriolou obklopená postava podobná ikone. Nie je v tom žiadna arogancia. Zvolila som imidž divy, ktorá mala už lepšie časy za sebou a jej krása trochu odkvitla bolo na nej vidieť životnú skúsenosť. Tento imidž sa mi páčil a do značnej miery som sa s ním stotožňovala. Ale nebolo to nič viac ako fantázia, detská hra na preobliekanie. A bol to tiež spôsob, ako nakresliť deliacu čiaru medzi mnou ako súkromnou osobou a Annie Lennoxovou, známou speváčkou."
S druhou sólovkou sa prihlásila o tri roky neskoršie. Nazvala ju Medusa a pomerne prekvapivo ju zaplnila prevzatými melódiami. Album mal, rovnako ako debut, nepopierateľný úspech, čo spôsobilo aj to, že meno Annie Lennox sa začalo objavovať na rôznych kompiláciách a soundtrackoch. Rok 1999 bol trochu prekvapivo v znamení comebackovej kolekcii Eurythmics s názvom Peace. Snáď ľahko v duchu názvu platne išlo o pokojnú, dospelo popovú zbierku, avšak skôr ako o definitívny návrat šlo o jednorazové pripomenutie. "Dave a ja sme veľmi odlišné typy ľudí. Spoločná práca nám ide, ale inak sa naše osobnosti dostávajú často do konfliktov."
Medzitým absolvovala Lennoxová aj množstvo benefičných a charitatívnych akcii, z ktorých hodno spomenúť napríklad minuloročnú dobročinnú akciu, keď nechala v prospech zneužívaných žien spolu s ďalšími významnými Škótkami vydražiť pár svojich topánok (okrem iných sa akcie zúčastnila aj Joanne K. Rowlingová, tvorkyňa Harryho Pottera).
S pribúdajúcimi rokmi zrejme Anne potrebuje istotu a kľud. Pri natáčaní svojho posledného albumu Bare sa jej podľa všetkého dostalo oboje mierou vrchovatou, pretože ak má album silnú stránku, tak to je dospelosť a vyrovnanosť. "Už mi nie je dvadsať, som dospelá žena," hlásala Lennoxová komentujúc svoju nahú fotografiu na obale CD, z ktorej na nás rozhodne nehľadí žiadna diva. "Nechcela som tam mať nejakú vyšľachtenú fotografiu. Mojím prianím bolo ukázať sa taká, aká v skutočnosti som."
O speváčkinej sebaistote hovorí tiež fakt, že na podporu aktuálnej kolekcie sa vydala 26. júna spolu so Stingom na veľké štvormesačné svetové turné, vôbec prvé za celé obdobie sólovej kariéry. Jej rozhodnutiu nezabránila ani smrť milovanej matky v septembri minulého roku. "Hodlám spievať jednak skladby Eurythmics, jednak veci z Medusy a samozrejme nový materiál, takže sa fanúšikovia majú na čo tešiť."
Napriek všetkému, čo dosiahla, Annie Lennox nemá rada život známej hviezdy. "Nemám záujem byť prominentkou a nemám záujem o prominentov." Aj keď spolu s Francesom Walshom a Howardom Shoreom získala Oscara za hudbu pre záverečnú časť fantastickej trilógie Pán Prsteňov: Návrat kráľa, vyjadrila sa nasledovne: "Počas slávnosti som sa vôbec necítila vo svojej koži. Najmä som bola vedľa, keď som mala prejsť po červenom slávnostnom koberci. Na podobných podujatia sa zúčastňujem naozaj len vtedy, keď musím. Radšej sa venujem domácim prácam, vozím deti do školy. Robím niekedy aj tri činnosti naraz. A behám okolo hrncov, ako iné ženy."
***
TITULOK: Cítim sa nesmierne privilegovaná tým, že som schopná tvoriť hudbu
Nedochádzajú vám po toľkých rokoch hudobné nápady?
"Hudobných nápadov budem mať vždy viac ako dosť. Mojím problémom sú texty. Niekedy som mala pocit, že mi nie je dosť biedne. Lepšie sa píše, keď máte plné gate, splín alebo hnev, to z vás potom slová tryskajú. Neviem prečo, ale radosť nemá tú istú magnetickú silu. Som teraz o toľko šťastnejšia, ale niekedy som bola sama zo seba na rozpakoch."
Je len málo bielych spevákov, ktorí sa môžu nadýchnuť k rhythm and blues bez toho, aby riskovali, že s prvým výdychom stratia osobitosť. Vy k nim predsa patríte.
"Vždy som mala rada rhythm and blues a často mi pri natáčaní znelo v ušiach. Vlastne si predstavujem, že som starý černoch. Viem, že ma k takejto predstave nič neoprávňuje, ale napriek tomu som sa do nej svojím spôsobom snažila vžiť."
Ako vznikajú vaše skladby?
"Veľa pesničiek vzniká z poznámok v lacných zápisníkoch a na útržkoch papiera. Predtým som mala starý písací stroj, ktorý neskoršie nahradil počítač. Niektorí ľudia prisahajú na papier a ceruzku, ale ja mám radšej pred sebou niečo vytlačené vyzerá to skrátka oficiálne. Okrem toho nemôžem brať vážne svoj zvrátený rukopis. Na počítači tiež máte možnosť veci meniť a prepisovať. Píšem, keď ma to prepadne a keď mi ostáva trocha času."
Videoklip k skladbe Love Is A Stranger spôsobil v Amerike rozruch, keď ste sa vydávali za muža prezlečeného za ženu. Ako ste to vnímali?
"Video vyvolalo v Amerike naozaj pekný rozruch, pretože ma v ňom nemohli jednoznačne zaradiť k určitému pohlaviu. Zistili sme, že Američania sú v tomto ohľade strašní spiatočníci. Vlastne sa mi celkom páčilo, že som odrazu predstavovala takú hrozbu, ale celú kontroverziu som nevyprovokovala zámerne. Tá obojpohlavnosť mi dávala niečo ako pocit moci, pretože ženy boli až do tej doby prezentované tak očividne sexi."
Ako znášate úlohu známej osobnosti?
"Rozdiel medzi anonymitou a slávou sa prejavuje v maličkostiach. Idete po ulici a všetci sa za vami otáčajú. Neexistuje učebnica, ktorá by vám poradila, ako sa s tým vysporiadať. V istom zmysle mi to už išlo na ruku, pretože predtým som sa vždy cítila ako outsider. Teraz už môžem ísť do toho naplno a byť stopercentným outsiderom."
Môžete prezradiť, prečo ste sa po toľkých rokoch rozhodli absolvovať rozsiahle koncertné turné?
"Skrátka a dobre cítim, že mám na srdci niečo, o čo sa chcem podeliť s ostatnými. Pri speve cítim, že sa niekde hlboko vo vnútri sama seba dotýkam miesta, ktoré leží mimo farby pleti, kultúry, žánrov a podobne. Je to poznášajúci pocit, naozaj. Cítim sa nesmierne privilegovaná tým, že som schopná tvoriť hudbu."
TITULOK: CURRICULUM VITAE ANNIE LENNOX
Skutočné meno: Annie Lennox
Dátum a miesto narodenia: 25. 12. 1954, Aberdeen, Škótsko
Povolanie: speváčka, skladateľka
Skupina: Eurythmics (nikdy sa oficiálne nerozpadla)
Vzdelanie: Aberdden School For Girls, Royal Academy Of Music London (nedokončila)
Farba vlasov: blond
Farba očí: zeleno-modrá
Manželia: Radha Raman (1984 1985), Uri Fruchtmann (od r. 1988)
Deti: Daniel (zomrel pri pôrode), Lola (14), Taia
Výška: 1,75 m
Diskografia (sólová): Diva (1992), Medusa (1995), Bare (2003)
Autor: Róbert BUČEK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
