Chočské vrchy, ktoré ho oddeľuje od Oravy. V tieni Západných, či Nízkych Tatier tak trocha výškovo zaniká, jeho najvyšší vrch, Veľký Choč (1 611 m), však patrí k skutočným klenotom a symbolom liptovskej krajiny. Masív Choča považujú turisti, a zďaleka nie len liptovskí patrioti, za jeden z najkrajších na Slovensku, čo sa týka aj kruhového výhľadu z jeho vrcholu. Ten skutočne nemá vo svojej obsažnosti konkurenciu - zrak sa kĺže od Kriváňa cez Západné Tatry, Oravskú Maguru a Skorušinské vrchy až po Malú a Veľkú Fatru, na juhu trónia Nízke Tatry. Ako na dlani môžete sledovať Liptovskú kotlinu, pričom pohľadu dominuje Liptovská Mara.
Veľký Choč má tvar nepravidelnej pyramídy, obkolesenej ďalšími vrcholmi (Predný - 1 249 m, Zadný - 1 288 m a Malý Choč - 1 465 m). Spoločne vytvárajú samostatný geomorfologický podcelok Choč. Vystupujú na ňom mnohé skalné stienky, veže a ihly. Je to vlastne troska chočského príkrovu, tvorená vápencami a dolomitmi. na ne sa viaže vzácna a typická vápnomilná flóra, ktorá na jar a počas začiatku leta tvorí z túry na vrchol nezabudnuteľný zážitok. Jeden z najvýznamnejších biotopov tu majú slovenské orchidey čeľade vstavačovitých, ktorých tu rastie vyše 40 druhov, ale aj iné typické vápnomilné druhy, nevynímajúc napríklad ani plesnivce. Veľká časť Chočských vrchov je zalesnená a v tunajších porastoch sa vyskytuje rôznorodá fauna, vrátane veľkých šeliem na čele s medveďom.
Najmä vo svahoch Choča a na úpätí jeho masívu pri styku s liptovskou Kotlinou sa nachádza niekoľko pozoruhodných podpovrchových i povrchových krasových javov. Najznámejšie sú Lúčanské travertíny a Lúčasnký vodopád, ktoré vytvárajú pôsobivé travertínové terasy a kaskády. Známa je napríklad aj Jaskyňa v Jazvinách s archeologickými nálezmi, nálezisko skamenelín Mohylky pri Liskovej, alebo Liskovská jaskyňa, 2 km dlhá puklinovorútivú jaskyňu s archeologickými a paleontologickými nálezmi.
Je celkom samozrejmé, že tento prírodný a krajinársky klenot chráni zákon. Celý masív Chočov je na rozlohe takmer 1 430 hektárov národnou prírodnou rezerváciou.
BEDEKER
Prístup: Navštevovanosti Veľkého Choča zodpovedá aj počet značených chodníkov zo všetkých strán, dohromady je ich až šesť.
Z liptovskej strany stúpa často používaný červený chodník z Lúčky (598 m) od známych travertínových vodopádov cez Jastrabiu dolinu, sedlo Vráca (1 422 m) na vrchol (1:45 h). Ďalšie dva chodníky vychádzajú z Likavky (520 m). Modro značený vystupuje traverzom do sedla Spuštiak (1 095 m, 1:45 h), pokračuje popod Zadný Choč na Strednú Poľanu (1 250 m, 3 h) a odtiaľ po zelenej značke na vrchol (4 h). Z Likavky vychádza aj červená značka, ktorá vystupuje na Likavský hrad (45 min.), pokračuje cez Predný Choč do sedla Spuštiak (2 h), odkiaľ sa napája na vyššie opísanú modrú značku.
Z oravskej strany je najobľúbenejší modro značený chodník z Valaskej Dubovej (649 m). Ten stúpa na Strednú Poľanu (1:35 h) a odtiaľ na vrchol (2:30 h). Ďalšie dva chodníky štartujú z Vyšného Kubína (525 m). Zelený vedie cez Siatiská (671 m), cez Drapáč na Strednú Poľanu (2 h) a odtiaľ na vrchol (3 h). Červená značka stúpa popod Bralo do sedla Drapáč (2:15 h) a odtiaľ priamo na vrchol (3:30 h). Každá z týchot trás má svoje špecifiká, no všetky sú skutočne nádherné.
Zaujímavosti okolia: Lúčanské travertíny, Liptovský hrad, Likavský hrad, Prosiecka dolina, Kvačianska dolina, Pravnáč (1 206 m), Prosečné (1 372 m), Predný Čebrať (945 m), Mohylky pri Liskovej, Skalná päsť v Mníchu, Ostrá skala, Tupá skala, Liptovská Mara.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
