Knechtová, ktorá sa s improvizovanou zostavou svojej kapelky Peha starala o hudobné pozadie tohto autíčkarskeho sviatku. Katka má vodičák už rok a pol a za volantom sa stále zlepšuje. "Už dávam pozor nielen na to, ako jazdím sama, ale aj na to, čím ma môžu prekvapiť ostatné autá aj chodci, čo sa stáva často," hovorí. Po diaľnici frčí aj 130-kou, ale na normálnej ceste ide normálnou rýchlosťou. "Ale 40-ka mi na niektorých cestách pripadá ako obrovský trest." Občas sa jej v mestskej premávke nejaký kiksík pritrafí, ale ostatní vodiči vraj na ňu frflať nemusia. "Najväčšia hlúposť sa mi podarila, keď som parkovala na parkovisku pri štúdiu, pekne som si zacúvala a vedela som, že za mnou vtedy nestálo žiadne auto." Keď o 5 hodín opäť nastúpila do auta, že ide preč, stále mala v hlave zafixované, že za ňou nič nestojí. "A tak som začala cúvať, lenže už tam stálo auto a bol z toho ťukes. Tá moja logika bola úžasná, proste som si pamätala, že predtým za mnou auto nestálo, takže automaticky tam žiadne nemalo stáť ani o 5 hodín... A ja ani nepozriem do spätného zrkadla a v pohode si v noci cúvam..."
Za svoj hendikep považuje váhavosť pred križovatkou. "Keď ešte svieti zelená a už sa človek raz rozhodne, keď sa blíži ku križovatke, že ňou prejde, tak vtedy už by mal prejsť, a nie sa najprv rozbehnúť a potom zastaviť a ešte špekulovať, či ešte ísť alebo už neísť. Toto sa ma snažia odučiť." Vo videoklipe k pesničke Naoko spím si to po rovinke pálila na džípe. "Všetko bolo skutočné, šla som asi 120-kou a keďže auto nemalo strechu, všetci sme v ňom lietali." Vlastné autíčko zatiaľ nemá, na jazdenie doma po Prešove si požičiava otcovo. "Keď som doma, šoférujem ja, keď napríklad treba našich niekam hodiť. Ale na koncerty nikdy nešoférujem, lebo tam sa treba presúvať veľmi rýchlo, to si vyžaduje skúsenejšieho vodiča, ktorý obehuje kamióny." Aj Katka vie predbiehať, ale niekedy ešte nedokáže správne odhadnúť vhodný moment či vzdialenosť a neriskuje.
Na sedadle spolujazdca už na sebe pozoruje šoférske príznaky. "Aj keď nemusím, už aj ja dávam pozor, sledujem autá, značky, prednosť, obzerám sa, či môžeme ísť, alebo akože brzdím, ale pomáha mi to." Za volantom sa cíti istá už nielen v Prešove a Sabinove, ale aj v Košiciach. A čo ju ako vodičku vytáča? "Že sa skoro vypínajú semafory. Pre nás, ktorí sa učíme jazdiť, je to strašná trauma." A dožrať ju vedia aj víkendoví vodiči. "Ktorí majú celý týždeň auto v garáži a potom cez víkend sa vyberú na škodovke na rodinný nákup do Tesca a chaosia na vypnutých semaforoch. To je úplná katastrofa, dopravný kolaps, ha ha."
Marekovi Hajdukovi, konateľovi France-Tech, ktorý je autorizovaným predajcom vozidiel Peugeot pre Košický kraj, na ostatných vodičoch prekáža, keď "upchajú" cestu a nemôže ich predísť. "Často totiž obehujem. Najčastejšie jazdím trasu Košice - Bratislava, ktorú zvládam za také 3 hodinky, keďže je to asi 400 kilometrov, tak idem priemernou rýchlosťou okolo 120 km/h." Podľa nás aj viac, no ale dobre... Za volantom miluje dobrú muziku vytočenú na maximum. "Napríklad U2 na plné pecky, to je super, vtedy si aj pospevujem alebo klopkám prstami o volant." Ako spolujazdec často "šoféruje" aj on, niekedy za vodiča brzdí, inokedy pridáva plyn. A čo si myslí o ženách - vodičkách? "To radšej nekomentujem, ha ha."
"Otec" Peugeotu na Slovensku, riaditeľ ICT Autofrance Marián Horváth sa považuje sa skúseného vodiča. "Veď jazdím už od svojich 18-ich, takže už vyše 30 rokov a myslím, že sa stále zlepšujem." Svoju "slabinu" vidí v dodržiavaní predpísanej rýchlosti. "Som dynamický človek a keď vás ženú vpred pracovné úlohy, je niekedy ťažké sa krotiť." Jazdí po celej Európe, hlavne do Nemecka, kde sú podľa neho najlepší vodiči. "Záleží to aj od vozidiel a tam sa jazdí na dobrých autách." Aj Slovákov však považuje za veľmi dobrých vodičov. Po poslednej ceste autom z Bratislavy do Košíc vraj ešte vehementnejšie začne podporovať diaľnicu. "Lebo to, čo som videl, predbiehať cez plnú dvojitú čiaru, to je nezodpovednosť voči sebe aj druhým." Počas šoférovania príliš veľa premýšľa. "Viac by som sa mal namiesto toho venovať jazde. Najhoršie je, keď už ide človek veľmi dlho hlavne v noci a podlieha podvedomej únave." Jemu sa to skoro stalo osudným. "Pocítil som mikrospánok, ale mal som šťastie. Keď teraz prechádzam tým úsekom, vždy sa vystriem..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
