poveternostných podmienok vytvára vhodné podmienky pre stredný až silný výskyt tohto nebezpečného škodcu, ktorý je rozšírený na celom svete.
Nezaškodí snáď pripomenúť, že u nás sa pásavka zemiaková po prvý raz vyskytla v roku 1945, hromadne sa však rozšírila až v roku 1950. Spočiatku bol proti pásavke vedený aj "politický boj". Súčasné problémy spojené s jej ničením súvisia najmä so zníženou účinnosťou prípravkov, rezistenciou a krížovou rezistenciou tohto škodcu.
Chrobáky prezimujú v pôde, kde sa pestovali rajčiaky alebo zemiaky, a to v hĺbke 10 až 20 centimetrov. Na jar, keď teplota dosiahne priemerne 14 oC, opúšťajú zimoviská a preletujú na skôr vysadené zemiaky. Pásavka zemiaková pritom preletí až desaťkilometrové vzdialenosti; ak ju strhne vzdušný prúd, presunie sa oveľa ďalej. Po krátkom, obyčajne niekoľkodňovom žere samičky kladú vajíčka do zhlukov na spodnú stranu listov po 30 až 35 kusov. Spravidla prechádzajú na ďalšiu rastlinu, pričom jedna samička je schopná naklásť 1 000 až 1 500 vajíčok. Vyliahnuté larvy intenzívne žerú, pričom prechádzajú štyrmi vývinovými štádiami a nakoniec sa zakukľujú v pôde. Odtiaľ sa za normálnych podmienok asi v polovici júla objavujú mladé chrobáky letnej generácie. Vyznačujú sa väčšou žravosťou ako larvy a od augusta sa sťahujú do pôdy, kde prezimujú. Vajíčka, ktoré medzitým nakladú, len zriedkavo dokončujú svoj vývoj. Hynú buď pre nedostatok potravy alebo v dôsledku nízkych teplôt. Určité percento populácie pásavky prezimuje až dvakrát.
Na neošetrených plochách zemiakov spôsobuje pásavka spravidla holožery. Takže bez účinnej ochrany zemiaky nemožno dopestovať. Prípravky vhodné proti pásavke rozdeľujeme podľa charakteru účinnej látky a v nadväznosti na jej typ volíme termín aplikácie. Dôležitou podmienkou dobrej účinnosti prípravkov je správny termín ich aplikácie. Väčšina prípravkov sa aplikuje proti larvám 1. a 2. vývojového stupňa. Týkalo sa to predovšetkým pyrethroidov, karbamátov a organofosfátov, teda skupín, na ktoré sa odolnosť pásavky vzťahuje celoplošne. Pyrethroidy sa vyznačujú kontaktnou účinnosťou, preto sa používali v období maximálneho rozvoja lariev. Aplikácia organofosfátov, karbamátov, biologických prípravkov a enzymatických či nervových jedov sa posúva smerom k počiatočným vývinovým štádiám lariev, až pred začiatok ich liahnutia - v prípade prípravkov Nomolt a Consult (tzv. inhibítory tvorby chitínu).
Prípravky, respektíve účinné látky, ktoré sa donedávna tešili všeobecnej obľúbenosti pestovateľov, zaznamenávajú pravidelne počas niekoľkých sezón značný úbytok v účinnosti. Opakované používanie rovnakých prípravkov, prípadne prípravkov s rovnakou účinnou látkou a rozdielnym obchodným názvom, podporuje vznik odolných (rezistentných) populácií škodcu. Treba ich preto striedať a všímať si aj skupinu prípravkov. Pri pyretroidoch išlo navyše o termolabilitu samotných prípravkov - pri 21 oC a vyššej teplote sa rozpadávajú.
Pri aplikácii biopreparátov nesmieme zabúdať na to, že mladé larvy musia spolu s listovými pletivami skonzumovať aj spóry, ktoré sa v tele škodcu rozmnožia a škodcu pomaly zahubia. Od bioprípravkov nemožno očakávať okamžitý účinok. Inhibítory tvorby chitínu majú zase odlišný účinok, podmienkou ich dobrej účinnosti je, aby boli zasiahnuté vajíčka alebo najmladšie vývojové štádiá škodcu. Zasiahnutý jedinec neprejde do ďalšieho vývinového štádia a pomaly hynie, pričom potravu takmer neprijíma. Perspektívnou skupinou prípravkov proti pásavke sú neonikotinoidy.
Autor: Ing. Štefan TÓTH
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
