zvyšujú ich nároky nielen na množstvo a kvalitu vody, ale aj na dodržiavanie hygieny.
Kŕmenie a napájanie predstavujú spojité nádoby - príjem tekutín rozhoduje aj o zužitkovaní krmiva. Ak zvieratá nemajú dostatok vody alebo dokonca trpia smädom, prijímajú menej potravy, znižuje sa ich hmotnosť a klesá úžitkovosť.
Aj keď krmivá obsahujú určité percento vegetačnej vody, tá nenahradí napájanie. Množstvo vody, ktorú zvieratá denne spotrebujú odvodzujeme od spotreby sušiny v krmive. Ovca napríklad prijme na kilogram sušiny v krmive 2 až 3 litre vody, ošípaná 7 až 8 litrov, hydina 2 až 3 litre. Jej celková potreba závisí tiež od veku zvieraťa, jeho úžitkového zamerania, skutočnej produkcie, zloženia krmiva, ročného obdobia, teploty prostredia, fyziologického stavu organizmu a ďalších činiteľov. Vyššie nároky na príjem vody majú mláďatá ako dospelé jedince; to isté platí aj pre gravidné a dojčiace samice. Viac tekutín potrebuje zviera, ktoré podáva určitý výkon (nosnice - znáška vajec, dojnice - produkcia mlieka, samice králika - laktácia, služobné psy - pracovné úkony). Pri kŕmení suchým krmivom musí byť čistá a zdravotne vyhovujúca voda stále k dispozícii. Počas teplých letných dní je nevyhnutné vodu v napájadlách častejšie vymieňať a podávať ju vo väčšom objeme.
Pravidelné udržiavanie čistoty a hygieny napájadiel má byť samozrejmé. Teplota pitnej vody má dosahovať 10 až 12 stupňov Celzia. Ak je chladnejšia, zviera stráca energiu, ktorú musí vynaložiť na ohriatie vody na teplotu tela. Sústavné ochladzovanie organizmu môže vyvolať rozličné ochorenia (prechladnutie, katar žalúdka a čriev). Príliš teplá voda zase neosvieži, navyše oslabuje činnosť tráviaceho ústrojenstva a znižuje odolnosť organizmu.
Zo zdravotného hľadiska sú najvhodnejšie automatické napájadlá. Zvieratám umožňujú prijímať vodu podľa skutočnej potreby, pričom sa zachováva vyššia čistota ako pri napájaní z misiek. Aj tieto napájadlá je ale potrebné mechanicky čistiť a dezinfikovať. V letných mesiacoch sa odporúča do vody pridávať malé množstvo hypermangánu (svetloružový roztok) alebo Cholesolu.
Autor: MVDr. Mária INŠTITORISOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
