museli čakať nie sedem, ale až 14 dní. Solúnski bratia síce spôsobili mierne zdržanie, no čo je ich príchod ani nie pred 1200 rokmi v porovnaní s takými dinosaurami, ktoré vraj mohli byť pred niekoľkými miliónmi mesiacov aj na Slovensku. Hoci podľa historických prameňov, bolo Slovensko v druhohorách, keď sa tu mali premávať obludy z Jurského parku pod hladinou mora (aby nedošlo k nedorozumeniu - celá krajina, nielen potápači), nič nebráni v tom, aby sa pri Žiline začal obrovský archeologický výskum. Zrejme úplne náhodou sa to deje na poliach, kde má stáť nový závod spoločnosti Hyundai. Ornica sa z nevykúpených súkromných pozemkov neodstraňuje kvôli automobilke, ale podľa generálneho manažéra tohto štedro dotovaného projektu, na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, lebo práve ten nariadil vykonať záchranný archeologický výskum. Aj ultraliberál Pavol Rusko, podľa ktorého je súkromné vlastníctvo nedotknuteľné, súhlasí s takýmto postupom, lebo teraz mu to tak vyhovuje. Celú vec mu totiž skomplikoval marketingový mág Smeru Fedor Flašík, ktorý vyzval majiteľov pozemkov, aby ich štátu nepredali za cenu, ktorú im navrhuje, lebo on im za pätnásťpercentnú províziu vybaví trojnásobne lepšiu. Samozrejme, že jeho Smer o jeho aktivitách nemal ani šajnu, hoci sa Fedor roľníkom zaručil aj konexiami svojej Moniky v europarlamente. A tak sa už teraz môžeme tešiť na to, že do augusta sa nič nestihne a zatiaľ len zopár desiatok miliónov z vreciek daňových poplatníkov sa umŕtvi pri Žiline, teda pokiaľ archeológovia nenájdu v zemi nejakého brontosaura alebo tyranosaura. Prípadne sa splnia, aj vďaka Flašíkovi a celému jeho popleteného Smeru, ktorý, ako ešte raz zdôrazňujeme, s ním vraj nemá vôbec nič spoločné, vyhrážky žilinského primátora, že sa Kórejci možno naštvú a odídu preč. Potenciálna investícia Whirpoolu pri Poprade taktiež stroskotala na nevysporiadaných pozemkoch. Kým po zverejnení infošky o tom, že Hyunday príde na Slovensko sa (skoro) všetci tvárili víťazne, ak náhodou začiatkom septembra šikmookí Kórejci zmenia názor, potom sa každý od Ruska, cez Slotu, Flašíka až po archeológov a hamižných roľníkov bude obviňovať, kto je za to zodpovedný. Samozrejme, že na nič neprídu, ale medzitým Slovensko príde o miliardu korún, no čo je ešte horšie, aj o relatívne dobrý kredit u zahraničných investorov...
Až doteraz mal slušný kredit u značnej časti našej populácie aj minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Jeho práca a vystupovanie akosi nepasovala k tomu, čo robí SDKÚ, až sa poniektorí čudovali, ako tam môže vôbec vydržať. Našťastie pre SDKÚ sa už aj Edo znormalizoval... Zahral sa na novodobého H. CH. Andersena a vyrozprával nám svoj napínavý príbeh, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani Daniela Steelová, či pisatelia fikcií na tejto strane. Minister si na obrovské prekvapenia šéfa ochrankárov J. Packu takmer po roku spomenul, že jeho syna Sašu v septembri ktosi v Čechách prepadol. V Sašovom motoríku mu nejakí dobrodinci opreli pištoľ o chrbát, obrali ho o všetko, čo mal a ešte aj domov musel ísť peši. Neúspešný prezidentský kandidát nás týmito faktami nechcel otravovať, aby sme si nemysleli, že si na svojom nešťastí robí prezidentskú kampaň. Aj na základe vyššie uvedeného teraz prišiel na to, že podobný scenár sa mohol zrodiť v centrále skupinky, o ktorej minulý rok básnil jeho stranícky šéf, až mu potom generálny prokurátor povedal, že jej existencia je len dielom Mikyho fantázie. Skupinka však aj napriek tomu predsa len nie je výplodom sci-fi a podľa Kukyho nielenže veselo pracuje ďalej, ale v septembri naňho vytiahne aj nejaké diskreditačné materiály. O čom budú, sa možno dozvieme až koncom leta, no niektorí zainteresovaní už teraz tvrdia, že nedávne Kukanové reči o tom, že naraz dokáže vypiť aj sedem pív, môžu mať istú súvislosť s činnosťou skupinky. No možno by vzhľadom k tomu, že o skupinke už vedia dvaja papaláši z vlády, nebolo o veci, aby obaja začali uvažovať o skupin(k)ovej terapii...
Činil sa aj slovenský premiér, ktorý o akejkoľvek terapii zatiaľ nechce ani len počuť. Ešte predtým, než sa vydal po východnom Slovensku v rámci svojho cykli(sti)ckého Modrého leta, urobil niečo, čo zaskočilo všetkých jeho neprajníkov. Miky totiž splnil sľub, a to veru nie hocijaký, ale svoj! A to aj napriek tomu, že premiér spláca veľkú hypotéku a hocijaké peniažky by mu dosť "šikli". Ešte v apríli sa vyhrážal, že venuje časť svojho valorizovaného platu sociálnym nešťastníkom, ktorí ho o to poprosili a teraz sa táto pocta ušla trom rodinám. Obdarovaných vraj Miky a spol. starostlivo vyberajú spomedzi niekoľkých desiatok žiadateľov. Našťastie to nemusí byť až také zložité, keďže väčšina zo žiadateľov o rozdiel medzi Mikyho súčasným a minuloročným platom už má volebné právo a možno si na premiéra pri urne spomenú...
Najväčším gólom však aj tak bolo rozhodnutie vlády o tom, koho menuje do funkcie podpredsedu úradu na ochranu osobných údajov. Nuž vedzte, že novým podšéfom tohto úradu nebude nikto iný ako Marián Plachý: Už len jeho samotné meno dokumentuje, že by naši ministri ťažko našli niekoho lepšieho, kto by spĺňal všetky predpoklady vzhľadom na citlivosť osobných údajov...
P.S. Hoci ani budúci týždeň nebude o nič lepší ako ten minulý, môžete byť pokojní, určite nedopadnete horšie ako istý chlapík v americkom štáte Severná Karolína. Nedávno sa so svojim životom rozlúčil Rodney M. Cates, ktorý síce nefinancoval žiadnu z našich politických strán, avšak aj napriek tomuto menšiemu nedostatku sa dostal na toto čestné miesto v našej rubrike. Nestraník Rodney nemal šťastný deň, počas nočnej jazdy nezvládol riadenie a autom zišiel z cesty do odvodňovacieho kanála. To síce ešte nevyzerá nejako hrôzostrašne, avšak vzápätí na to sa jeho autíčko vymrštilo do vzduchu a Rodney pristál kolmo na trávniku v istej súkromnej rezidencii. Ešte stále to síce môže znieť ako komédia, avšak nakoniec sa z jeho "putovania" vzduchom stala tragédia. Niekedy počas všetkého toho, čo sme vám už popísali, vyletelo z prístrojového panelu autorádio, ktoré Rodneyho zasiahlo do hlavy. A práve smrteľné zraneniu mu spôsobil úder rádiom... Mimochodom, k smrti šoféra prispel aj zistený alkohol v krvi, čo len potvrdzuje dávnu teóriu, že alkohol sa nemá nikdy miešať a už tobôž nie s krvou. Ak by ste si však aj po tomto predsa len chceli vypiť, máme tu pre dnešok posledné varovanie priamo od Janyho Slotu a jeho nového modrého šporťáku, na ktorom bol v sobotu v Lučenci. Najprv do dna, potom na dno...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
