letné košele, ženy zasa ihličky za plážové sandále a kostými za šortky a blúzky s výstrihmi viac ako odvážnymi. To všetko sme zistili, keď sme sa vybrali za niektorými z n ich, aby sme sa opýtali: Ako strávite dovolenku?

Premiér Dzurinda sedel vo svojom premiérskom kresle v cyklistických kraťasoch, pričom sekretárka ho ovievala originálnym vejárom, dar to od španielskej kráľovnej Sofie. "Dal som vypnúť klimatizáciu a zablokovať všetky ventilátory. Ak musí náš chudák národ šetriť, my musíme šetriť tiež. Povedal som Miklošovi i Kaníkovi. Buď bude mať každý občan Slovenska svoj vlastný ventilátor, alebo ho nebude mať nikto, ani vy chlapci. Mikloš s Kaníkom na to urazene odišli, ale viem, že aj tak mi prešli cez rozum. Vraj si požičali niečo z ušetrených štátnych peňazí a ovievajú sa nimi nielen oni, ale aj celé ich početné osadenstvo. Čo sa týka dovolenky, pôjdem iba do susedného Česka navštíviť svojho kolegu železničiara a skorokolegu skoropremiéra Stáňu Grossa a potešiť ho na duchu. Iba pred chvíľou mi volal a vyplakal sa mi do telefónu, že Zeman ho nazval mafiánom. Chudáka chlapca zoberiem na nejaký detský vláčik a vysvetlím mu, že predsa slovo mafián nie je nijaká urážka, ale z talinčiny prevzaté a v našich zemepisných šírkach už udomácnené slovo. Dal som si tiež záväzok, že Stáňu cez dovolenku vytrénujem, aby vedel riadne behať, keď ho Klaus a ostatní budú naháňať. Takže vážení, nijaké klebety, nijaká dovolenka, žena s dcérami nech si idú kde chcú, ja idem zachraňovať Grossa. Takže, čo som chcel povedať už som povedal a nemienim to zopakovať. Ak nechápate, je to vaša vec, nebudem to komentovať".

Cestou z Úradu vlády na Ministerstvo zahraničia sme si s kolegami navzájom vymenili informácie a pochválili vlastnými dovolenkovými plánmi. Najviac sa nám páčil Karčiho nápad, ktorý sa vraj zavrie na týždeň do svojho vlastného bytu a bude iba jesť a čumieť do bedny. A ako dodal, strážiť svoj majetok kým parlament neprijme farmársky zákon. Lebo tento domáci pobyt nie je podľa neho výsledkom roztopaše, ale nevyhnutným dôsledkom trojnásobného nájazdu košických Rómov na jeho osobu. Cez jediný deň ho totiž stihli okradnúť v električke, na trhu i v obchode a potiahli mu aj nový bicykel z pivnice. Síce vie aj kto, ale to je mu málo platné, lebo Rómovia majú svoje ľudské práva. A tak spomínaný nositeľ ľudského práva prišiel druhý deň na Karčiho fungl novom bycikli selektovať druhotné suroviny v príslušných kontajneroch a niesol sa na ňom aspoň tak hrdo ako niektorý nositeľ slovenského slova prevzatého z taliančiny na Ferari vyrobenom na zákazku. Karči pritom iba tak ledabolo utrúsil, že čo asi robí mestská polícía a že štátnu políciu Palko možno nestihol ešte vyhnať od zahniezdených stolov, ale čo je veľa, to je veľa. Potľapkali sme preto Karčiho po chrbte a sľúbili, že si pri najbližšej príležitosti vybavíme audienciu u Palka a pozveme ho na návštevu nášho mesta.

Ministra zaraničných vecí Eduarda Kukana sme zastihli iba v spodnom prádle nad množstvami dokumentov z celého sveta, pojednávajúcich o rôznych skupinách a skupinkách. Šedivú hlavu podopieral oboma rukami a sem-tam vypustil nejaké slovo aspoň v troch cudzích jazykoch. Keď sme vošli, apaticky na nás pozrel a bez slova ukázal na kreslá. "Keby som nebol kariérny diplomat, tak vás všetkých pošlem do čerta, aby ste mi dali pokoj. Mám už dosť skupiniek na Slovensku, dokonca aj v Česku, kde mi teorizujú rodinu. Nenadarmo nás v tej Moskve učili, že oči treba mať všade vpredu, vzadu a v reštaurácii si objednať volské oko. Na to som už v poslednom čase zabudol a tu ho máš. Vykradnú mňa, ženu, ukradnú syna i svokru, na mňa všeličo nakydajú, a to si hovoríme, že máme demokraciu. Kukana nechce už nik, ani skupinka, ani voliči, nechce ma ani prezidentský palác a ešte nie je koniec všetkému. Počujte," nahol sa kvôli ploštici pod pracovným stolom až k našim ušiam minister. "V septembri bude všetko pokračovať, chystajú voči mne a dokonca i SDKÚ nové konšpirácie. Takže uznáte, nemôžem prezradiť presné miesto svojej dovolenky, ale bude to na východ od hraníc a zoberiem so sebou toľko ochranky, koľko sa len dá", rozlúčil sa s nami Eduard Kukan.

Dlhšie sme chodili po prázdnych chodbách Právnickej fakulty UK, kým sme natrafili na pani profesorku Katarínu Tóthovú, inak bývalu podpredsedníčku poslednej Mečiarovej vlády, ktorá po odchode zvolených poslancov europarlamentu znova zasadane do slovenského parlamentu medzi poslancov HZDS. V týchto dňoch však prežíva ťažkú depresiu kvôli prehre v súdnom spore s Úradom vlády a musí vrátiť štvrťmiliónové odmeny. Je síce pravdou, že Mečiar za svojho pôsobenia nadelil i sebe i ostatným ministrom a nič nemusia vracať, K. Tóthová však zostala v kaši. "Prečo som tak nešťastná, ach tak nešťastná," horekovala pani Tóthová keď nás uvidela a narýchlo si prikryla holé plecia. "Človek toľko urobil pre Slovensko a prosím, to je odplata. Nemyslíte si, že teraz je to absolútne nevhodné pýtať sa, kam idem na dovolenku? Bez peňazí, prosím vás? To nemáte ani toľko novinárskeho taktu, aby ste ma nechali na pokoji? Prosím vás, ihneď odíďte!" Nakoniec sme mali šťastie, že upratovačka školy ovláda všetky potrebné veci. Pani Tóthová vraj pôjde brigádovať na bratislavský blšák a prijala tiež upratovanie na polovičný úväzok v jednom súkromnom podniku. "Musí si našetriť peniažky, aby ich mohla vrátiť. Chudera, vôbec to nemá ľahké", povedala nám pri odchode chudera upratovačka.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.