masívnu mediálnu protiofenzívu. Nie je jasné, čo leží SMK viac na srdci - či dobré meno jej ministra, alebo miliardy dotácií, o ktoré sa Simon bije s Miklošom.
Pokiaľ by sledovali len čistý štít Simona, môžeme SMK priať úspech. Spôsob vyvetrania informácie bol naozaj neštandardný: SIS nikdy nepúšťala do obehu správy o korupcii v iných rezortoch. A napokon už existujú relevantné analýzy, že únikom do spravodajstvo Markízy bol porušený zákon. Bugár oprávnene žiada odstúpenie hovorcu SIS a Simon má nárok na spravodlivé došetrenie. Veď keby sa podozrenia ukázali nakoniec nepodložené, nebol by to prvý prípad, čo SIS šliapla do hovna.
Zároveň treba vidieť, že identické podozrenia priniesla aj čerstvá kontrola ministerstva financií (i dávnejšia NKÚ). Ak Simon a Bugár dnes hovoria o účelovosti, nič tým nedokazujú - na výsledkoch to nič nemení a minister financií má plné právo preveriť si prostredie, do ktorého má nalievať ďalšie miliardy. Z druhej strany, samozrejme, vzbudzuje nedôveru, ak Mikloš posiela kontroly len na rezorty SMK a KDH (školstvo - tiež chce vyššie dotácie). A nie napríklad aj k Prokopovičovi (SDKÚ) na dopravu, ktorá tiež žerie ťažké miliardy. Alebo ku Kaníkovi (DS - nominant SDKÚ), ktorého rezort sa podieľa na výdavkoch rozpočtu vôbec najvyšším dielom - štvrtinou. Takisto nie je známe, že by bola niekedy prebehla kontrola MF na MZV, kde vzhľadom na zahraničnú službu sú vytvorené priam ideálne podmienky na sprenevery a korupcie kolosálneho rozsahu (kauza Srba v Čechách - napríklad).
Simonova obhajoba je dôveryhodná tak na polovicu. Je faktom, že v roku 2003 zmenil spôsob prideľovania dotácií smerom k zníženiu príležitostí na korupciu. Ak ale verejne i na vláde požiadal Mikloša, aby výsledky kontroly špecifikoval po jednotlivých rokoch, tak trochu zavádza. Ministerstvo financií už oznámilo, že nezrovnalosti sa v piatich prípadoch týkajú aj obdobia, keď už bol šéfom rezortu on. Samozrejme, tieto kauzy ešte nie sú došetrené. To ale neboli ani tie, v ktorých sám Simon podal trestné oznámenie po svojom nástupe. Zdá sa teda, že ani nový minister neobmedzil možnosti klientelizmu a korupcie tak, ako po nástupe vyhlasoval. Od januára 2004 komisie dokonca zrušil a o dotáciách rozhoduje "komplikovaný počítačový program".
V poriadku - pripusťme aspoň toľko, že Simon proti korupcii bojuje a za úradníkov, ktorých zdedil, nemôže. Tu však nejde o trestnoprávnu zodpovednosť ministra, ale politický problém: SMK masívne lobuje za ďalšie zvýšenie subvencií do rezortu, kde stále neboli rozptýlené vážne podozrenia. Simon sa zaklína, že urobil všetko; správna otázka však znie tak, či je vôbec možné dlhodobo zorganizovať nekorupčné a neklientelistické prostredie v rezorte, ktorý má prideľovanie dotácií v erbe a keby neprerozdeľoval, ani by nemusel existovať. Ak sa rozhliadneme po Európskej únii, kde sú systémy kontroly omnoho sofistikovanejšie a úradníci lepšie platení: Existuje tam väčšia čierna diera ako agrodotácie?? Systém, ktorý na Slovensku zavádza Simon teraz, nefunguje v únii (s rôznymi obmenami, samozrejme) už aspoň desať rokov? A počul už niekto o krajine, kde by čas od času nevypukol okolo poľnohospodárskych subvencií obrovský škandál? Nebude to náhodou tak, že korupcia a klientelizmus sú agrorezortu, v súčasnom modeli poľnohospodárskej politiky, priam vpísané do rodného listu? Tam, kde sa prerozdeľujú miliardy, sa vždy uplácalo a bude uplácať z princípu.
Úsilie SMK vydolovať pre svojich voličov a klientov (a sponzorov??) ďalšie miliardy nemá žiadne morálne ani vecné opodstatnenie. Z tohto uhla pohľadu je Miklošov zápas proti Simonovi správny a je v záujme verejného dobra i spravodlivosti, aby ho vyhral. Realita je absurdná - v roku 2004 získa agrorezort len z titulu vstupu do EÚ o 8 miliárd viac ako v minulom (25 percent z EÚ plus 27 a pol percenta domáce dorovnanie). Existuje ešte odvetvie, ktoré by takto nehorázne na vstupe do EÚ zarobilo? A na toto (pričom EÚ dáva už 30%, nie 25) pýtajú Bugár so Simonom na rok 2005 ďalších 2,7 miliardy. Sú normálni? Z akého titulu? Hovoria, že vraj ak nedostanú, poľnohospodári stratia konkurencieschopnosť. Neuveriteľná drzosť - vstupom do EÚ sa nezvýšili ani vstupy (výrobné náklady), ani neprišiel tlak na vnútroštátnom trhu od zahraničných producentov. Naopak - slovenské maslo dobýja Európu, na severe Maďarska vytláčajú naše mliekarenské produkty domácu konkurenciu. Prostredie sa v zásade nezmenilo, vrátane toho, že náklady lepšie dotovaných farmárov na Západe sú neporovnateľne vyššie ako slovenských. Hovoria, že vraj rakúsky poľnohospodár má o 50 percent vyššie dotácie; haha - a o koľko má vyššie náklady??
Prajme Simonovi očistenie jeho mena. Rezortu pôdohospodárstva ale navyše už ani korunu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
