štúdia afrických monzúnov. Výsledky tohto štúdia sa opierajú najmä o rozsiahle súbory údajov z družice TRMM (Tropical Rainfall Measuring Mission, čiže misia na meranie tropických dažďov), ktorá poskytuje každý deň údaje o zrážkovej činnosti v oblasti trópov, ale aj o údaje z ďalších družíc. Tieto údaje, pochádzajúce z rokov 1998 až 2002, podstatne prispeli k spresneniu našich znalostí o evolúcii monzúnových dažďov. Základný poznatok, ku ktorému dospeli vedci, je ten, že sezóna afrických monzúnov má dve výrazné obdobia. Prvé obdobie trvá od neskorej jari do skorého leta a sústreďuje sa na západoafrické pobrežie v oblasti Guinejského zálivu, približne päť stupňov severnej šírky od rovníka. Toto obdobie je silne ovplyvnené teplotou povrchových vrstiev oceánu v blízkosti západoafrického pobrežia. Druhé obdobie monzúnov prichádza v neskoršom lete, obvykle v júli, a sústreďuje sa na oblasť približne desať stupňov severnej šírky od rovníka. Zdá sa, že pri týchto letných monzúnových dažďoch zohrávajú veľkú úlohu atmosférické vlny, pohybujúce sa nad Atlantickým oceánom smerom na západ. V období mája až júna vedú k zvýšenému počtu dažďov veľké rozdiely medzi povrchovými teplotami vody pri pobreží a ďalej od pobrežia. Júlový monzún súvisí s východným atmosférickým vlnením. Tieto atmosférické vlny nesú značné množstvo vlhkosti a spôsobujú sezónne monzúnové dažde a potom postupujú cez západoafrické pobrežie smerom nad Atlantik. Ďalší výskum by mal objasniť súvislosť medzi východnými africkými vlnami a hurikánmi. Už predchádzajúci výskum naznačil, že tieto vlny môžu vzbudiť malé cirkulácie ovzdušia, z ktorých sa nad severným Atlantikom vyvinú hurikány. Až 80 % veľkých hurikánov, ktoré sa nejako dotknú východnej časti USA, môže mať pôvod v týchto vlnách. "Môžeme sledovať spätný vývoj hurikánu až k jeho pôvodu na africkým kontinentom," povedal jeden z autorov spomenutej štúdie Robert Adler. Východné africké vlnenie nastáva len počas letných mesiacov a začiatkom jesene, obvykle od mája do októbra. Intenzita tohto vlnenia sa každý rok mení, ale ich počet je každý rok prakticky rovnaký (60 až 70). Tieto atmosférické vlny pozostávajú zo systémov nízkeho tlaku, ktoré prechádzajú nad pevninou každé tri až štyri dni, pričom ich vlnová dĺžka je 2 000 až 2 500 kilometrov. Ďalšie štúdium by malo objasniť, ako variácie v týchto vlnách ovplyvňujú hurikány. Výskum tiež ukázal, že povaha týchto vĺn sa mení približne na 15. rovnobežke. Vlny, ktoré sa pohybujú južne od tejto rovnobežky, nesú vlhkosť a spôsobujú konvektívne prúdenie, ktoré vedie k vzniku dažďových oblakov. Toto južné vlnenie hrá úlohu pri neskorších letných monzúnoch a pri vzniku hurikánov. Vlny, prúdiace severne od 15. rovnobežky, však prinášajú horúci suchý vzduch zo Sahary. Tieto vlny unášajú zo sebou smerom na západ tony prachu. Približne za týždeň sa tento prach môže dostať až k Mexickému zálivu a na Floridu.
Hlavným cieľom výskumu globálneho počasia je lepšie porozumieť zmenám počasia, spôsobeným ľudskou činnosťou, a zlepšiť možnosti predpovedať prírodné a klimatické riziká a katastrofy. Predpovede výskytu monzúnových dažďov na niekoľko týždňov dopredu sú zase veľmi užitočné pre poľnohospodárov.
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
