to ten rozpočet, o ktorom všetci politici básnili v kampaniach, keď sme od nich počúvali, koľko dostaneme zadarmo dotácií a krmiva.
Počúvajme pozorne aj teraz - je ticho ako na Marse. Neexistuje lepší dôkaz o povrchnosti a neinformovanosti politikov, ktorí o peniazoch dokážu dlho a hlúpo rozprávať, keď ich treba voliť, ale už nie vtedy, keď sa práve začínajú porcovať. Po druhé, je to aj evidencia o vzdialenosti európskej politiky: Dokáže si niekto predstaviť také hrobové mlčanie, keď rozpočet prichádza do slovenského parlamentu? (Je pol roka pred schvaľovaním, ale napr. okolo agrodotácií sa už rozpútala spravodajská hra. Resp. to tak vyzerá.)
Samozrejme, finančný výhľad EÚ sa neschváli dnes ani o týždeň. Ide o rozpočtový plán EK, o ktorom sa vlády budú dohadovať aspoň pol roka. Je to však kľúčová agenda, ktorá už presne povie, koľko z fondov dostaneme a koľko do EÚ zaplatíme. Rozhodujúce z hľadiska príjmov v tomto finančnom výhľade bude, ako dopadne zápas medzi novými členmi, ktorí majú drvivú väčšinu svojich regiónov (až na nepatrné výnimky) pod čiarou 75% HDP únie, a starými poberateľmi, ktorí zvedú boj o to, aby si uchovali doterajšiu úroveň podpory. Aby bolo jasné, o čo ide: Zatiaľ (čiže do r. 2006) sú príspevky pre nových členov podstatne nižšie ako dotácie pre tradičných príjemcov typu Portugalsko či Grécko, hoci tí majú k priemernej úrovni HDP v únii oveľa bližšie. Pre porovnanie: Keby SR bola v projektoch úspešná na 50 percent, čo by bol veľmi slušný výsledok, získa z fondov na hlavu obyvateľa do roku 2006 asi 50 eúr. Grécko dostáva ešte dnes na hlavu okolo 400 eúr.
Návrh komisie, samozrejme, tieto disproporcie ruší, ale ako celok vôbec nezohľadňuje rozdiely vo vyspelosti nových a starých poberateľov. Podľa odstupujúceho komisára pre regióny Michela Barniera rozpočtový výhľad EK zvyšuje prostriedky na regionálny rozvoj po r. 2007, ale "zdroje sa musia rozdeliť rovnakým dielom medzi staré a nové členské krajiny". Finta je v kompenzačnom mechanizme - percento HDP "starých" regiónov sa nebude počítať z priemeru 25 krajín, ale z omnoho vyššieho priemeru bývalej pätnástky. Tak sa veci majú. Otázka: Pripomienkovala tento nespravodlivý model aspoň jedna slovenská politická strana? A to sú iba dnešné východiská, proti ktorým hlasno protestujú politické koalície i opozície z "južného krídla" EÚ (Grécko, Portugalsko, Španielsko). Počul už niekto jediného slovenského politika zakričať, že finančný výhľad 2007 - 2013 je (podľa toho, ako unikajú informácie) zlý a nevýhodný?
A nie sme na konci. Spor chudobných starousadlíkov a ešte chudobnejších novoprišelcov o prerozdelenie dotácií je periférna záležitosť. Ohniskom konfliktov je samotný objem príspevkov. Návrh komisie na odvody do rozpočtu únie vo výške 1,13 percenta HDP narazil už dávnejšie na koordinovaný odpor najbohatších. Pred začiatkom rokovaní niet najmenšej záruky, že sa nepresadí návrh Nemecka a spol. na výrazné krátenie príspevkov. Je temer isté, že zníženie presadia v prípade, ak Británia neustúpi v kauze tzv. britského rabatu, ktorý platí od r. 1984 a znamená odvodovú úľavu v prospech Veľkej Británie. A Slovensko to má nahnuté ešte z inej strany - dvaja najsilnejší, Nemecko a Francúzsko, sú rozhodnutí presadiť, aby dotácie z fondov boli viazané na dohodu v oblasti tzv. daňového dumpingu. Pod zámienkou, že nízke sadzby u niektorých nových členov vysávajú investičný kapitál z krajín, kde sú sadzby vyššie, chcú dosiahnuť harmonizáciu daní z príjmov právnických osôb. Dlho sa zdalo, že nemajú šancu uspieť, keďže blok odporcov daňovej harmonizácie vyzeral silný a jednotný - od Veľkej Británie až po všetkých nových členov. Nemci a Francúzi však rozvinuli diplomatickú ofenzívu, výsledkom ktorej je utorňajšie vyhlásenie poľského ministra financií, že "harmonizácia je dôležitá pre biznis v Poľsku, Francúzsku i Nemecku" (eu.observer.com). Hoci minister Raczko sa ešte ten istý deň opravil, že nemyslel na harmonizáciu daňových sadzieb, len daňovej legislatívy, vyzerá to na nesmierne hlboký klin do "antiharmonizačného" frontu. Už len preto, lebo francúzski novinári ho počuli zreteľne hovoriť o sadzbách.
Než by sa mala konať akákoľvek harmonizácia, to radšej menej dotácií. Na Slovensku však opekáme uhorky. Nikto sa Mikloša (Dzurindu) nepýta, čo na nový vývoj a vôbec návrh finančného plánu hovorí. Ani čerství europoslanci, ktorí sa v kampani div neišli pretrhnúť pri presviedčaní, že ako budú lobovať a koľko peňazí donesú. Nedonesú nič, lebo nemôžu. Na porciovanie eurokosti, ktoré práve začalo, nemajú najmenší vplyv.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
