Okamžite preberá iniciatívu, patrí jej hlavná úloha. Akoby neexistoval historický časový predel, podobnú úlohu prideľuje osud Márie Széchiovej, najkrajšej ženy Gemera, známej ako muránska Venuša...
Muránska Venuša žije v mimoriadne zložitom období. Tökölyho povstalci sa stávajú "desivou morou" mnohých šľachtických rodov. Južnú časť Slovenska napádajú trestné oddiely ostrihomského pašu Aliho. Prichádzajú počas temných nocí a miznú pred úsvitom. Na hrade Muráň sa usadzuje kontraverzná postava histórie rytier Matej Bašo. Dnes už ťažko zistiť skutočné dôvody, prečo mu pismári pripli prívlastok lúpežný. Všemocný scenárista osud ho necháva zapadnúť do ríše tieňov, jeho príbeh hradného pána zrazu končí, nemá pokračovanie. Z histórie hradu Muráň sa vynára ďalšia postava. Hrdý bojovník gróf František Wesslényi. V kaleidoskope času ho vidíme po boku hrdinského šľachtica Kóháryho, veliteľa Fiľakovského hradu ako bojujú pri Leviciach v roku 1664. Kóháry padá z koňa smrteľne ranený šípom tureckého strelca. Tökölyho povstalci sa vydávajú na pochod. Cieľ, Fiľakovský hrad. Wesselényi na čele malého vojska smeruje k Muránskemu hradu. A tak sa môže začať príbeh, ktorý v povestiach Gemerskej stolice pretrval cez stáročia.
Hrad Muráň bol dlhý čas pod správou kráľovskej obchodnej komory. V roku 1609 hrad získala rodina Széchyovcov. A tak na scéne sa objavuje nevedná krásavica, posledná zo svojho slávneho rodu, Mária Széchyová. Muránska Venuša možno snívala o cisárskej korune, nevieme. Jedno je však historickou realitou. Bola nadovšetko oddaná cisárovi. Príbeh o hrade Muráň mohol byť príbehom veľkej lásky. Gemerská stolica sa však stala záujmovou oblasťou povstaleckého Juraja Rákocziho I. Intrigám sa darilo ako kvetu klívie. Povesť a roztrasené písmo dobového pismára sa prelínajú.
V jednom časovom predele majú spoločnú cestu, potom sa rozchádzajú, aby sa viac nestretli. Muránska Venuša hrad vydala do rúk Františka Vesselényiho. Historici píšu o "tajnom" spojenectve pani hradu s Vesselényim, ktoré po "skúške charakteru" skončilo svadbou. Tento vojvoda hrad obliehal na čele kráľovského vojska. Hovorili sme o zložitom období, v ktorom muránska Venuša žila. Vesselényi, ako to neskôr vysvitlo, stal sa jedným z vodcov sprisahania proti kráľovi Leopoldovi II. Zrada sa nevypláca. Hrad Muráň sa stal terčom cisárskeho hnevu. Začiatkom 18. storočia na hrade horelo. Požiar nebol dielom náhody. Hnev a závisť neraz vrhajú dlhé, predlhé tiene. Obrovské plamene bolo vidieť ďaleko, možno až na susedný Fiľakovský hrad. Z hrdého sídla ostali nakoniec iba ruiny a povesť.
K hradu Muráň sa viaže ešte jedna udalosť. Dočasné útočište za jeho múrmi našiel Rád nemeckých rytierov. Bol známy svojimi ušľachtilými cieľmi. Opaterou pocestných a nemocných, ale aj obranou viery. Na hrad Muráň prišli po roku dostavby hradu (1244). Materským sídlom rádu bol hospital P. Márie v Jeruzaleme. Rytierske rády sa stali módou stredovekej Európy. Putovali cez Alpy pozdĺž vojenských a obchodných ciest. Strediská pomoci boli vo Viedni, Bratislave, ale aj inde. Pripojilo sa k nim Poľsko a Uhorsko. Domáce obchodné kruhy si však čoskoro uvedomili, že rád napriek bohumilému poslaniu sa pre nich stáva nebezpečnou konkurenciou. Intrigy ovplyvnili rozhodnutie kráľa Ondreja II., ktorý sa rozhodol uberať rytierom na ich vplyve. Nepomohli ani pápežské hrozby a kliatby. Veľmajster rádu preložil svoje sídlo do Kráľovca (Königsberg). Potomkovia brémskych kupcov však naďalej tajne pašujú poľskú a uhorskú soľ. Obchádzajú početné colnice. V čase vlády Mateja Bašu na hrade Muráni našli veľké pochopenie. (I to mohlo byť príčinou jeho popravy). Potom však na hrade Muráň začala vládnuť žena, spomenutá krásavica Mária Széchyová. A tak konečne, môže začať príbeh muránskej Venuše.
Vojvoda František Vesselényi so svojím vojskom číha pod hradom Muráň. Hustý les skrýva ozbrojencov, ich zámer je však evidentný. Dobyť hrad. Ale, ako sme spomenuli hneď v úvode, žiadna dráma sa nezaobíde bez ženy. Mária Széchyová bola tajne zamilovaná do vojvodu. Po poslovi mu dala vedieť, že sa s ním chce stretnúť. Svedkov nebolo. Jedno je však isté, najkrajšia žena Gemera Vesselényimu prisľúbila, že v nasledujúcu noc mu spustí z okna svojej spálne povrazový rebrík. Zamilovaný vojvoda a temná noc pod múrmi hradu Muráň. Na pohľad opäť banálna scéna, za ktorou tušiť príbeh šťastného páru, ktorý bude žiť v blaženosti naveky. Bolo by tomu tak, keby sa neopakovala história. Objavuje sa had v podobe nedôvery. Vojvoda čaká, je netrpezlivý. V tom konečne zašuchoce povrazový rebrík. Zamilovaný muž opatrne stúpa hore. Už je v polovici steny, šabľa po jeho boku narazí na kameň. V noci zvuk letí ďaleko. Prestane liezť a načúva. Nič sa však nedeje, preto pokračuje v postupe. Cez otvorené okno skočí do spálne, kde ho má čakať muránska Venuša.
V prítmí komnaty však nečaká jeho milá, ale zbrojnoši. Tváre majú utajené za koženými maskami. Zrada! - uvedomí si Vesselényi a chce sa vrhnúť späť k oknu. Neskoro, muži ho zdrapia, zviažu a posadia na stoličku. Zajatec škrípe zubami. Jeho srdce je hlboko ranené. Jeden z maskovaných mužov prehovorí. "Pamätaj, si zajatcom Rákocziho!" Spútaný a sklamaný gróf očami hľadá Máriu. Niet jej v miestnosti. "O desať minút zomrieš, môžeš si však život zachrániť, pridaj sa k povstalcom. Odkazuje ti to naša pani," hovorí ďalej maskovaný muž. Vesselényi sa chce postaviť, ale chlapiská ho vtlačia na stoličku. "Nikdy sa toho tá zradkyňa nedožije, nikdy!" vykríkne zlostne. Maskovaní muži ho vedú do prízemia hradu. Tam sú kobky smrti, odtiaľ niet návratu.
V tom za ním zašuchocú šaty, ovanie ho jemná vôňa. Pochopí, v miestnosti je žena, ktorá ho tak škaredo zradila. Pred odsúdencom stojí Mária Széchyová. Netvári sa nepriateľsky, skôr žensky zamilovane. Vesselényi nič nechápe. K ušiam mu dolieha medový hlas. "Bola to iba skúška charakteru a vernosti," hovorí Mária, ktorá sa takto chcela presvedčiť o skutočnom zmýšľaní muža, za ktorého sa hodlala vydať.
Treba poznamenať, že v tom čase hradní páni a mocní sveta menili svoje politické názory častejšie ako ponožky, alebo milenky. Vesselényi konečne pochopil konanie Márie. Bývalá manželka zosnulého grófa Széchyho mala o vernosti svoju mienku. Nechcela sa už dožiť žiadneho sklamania. Muránski drábi si dali dole masky a rozviazali putá na rukách Vesselényiho. Hádam príbeh muránskeho hradu je jediný, ktorý končí obvyklým happy-endom... Keby historik nebol napísal svoj vlastný epilóg.
Na hrade Muráň sa konala okázalá svadba. Muránska Venuša bola šťastná iba krátky čas. Nový hradný pán gróf Vesselényi sa neskôr zaplietol do sprisahania proti kráľovi Leopoldovi II. Zlých znamení pribúdalo. Nad hradom Muráň viseli ťažké mračná. Grófova zrada vyplávala na povrch nečakane ako mŕtvola z dna jazera. Cisárske vojsko zaútočilo na hrad. Po krátkom boji ho dobylo. Zrúcaniny ústredného paláca a zvyšky obvodových múrov sú dnes svedectvom a kamennými vencami spomienok na Máriu Széchyovú, najkrajšiu ženu Gemera, ktorá napriek múdrosti a opatrnosti pri voľbe životného partnera sa nakoniec dožila veľkého sklamania...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
