z času na čas nejaký mohol ubytovať za hradbami a až po r. 1841 to mohli robiť zákonne a masovo. To potom aj hojne využívali, lebo za necelých 90 rokov (1844 - 1930) ich počet vzrástol 21-násobne (pričom celkový počet obyvateľov Košíc len štvornásobne). Do vnútra mesta za hradby sa vtedy už nezmestili, ale to neprekážalo, lebo tie sa práve búrali a zasypávali sa aj vodné priekopy, takže sa hneď na takto vytvorenom mieste usadili. Komplexné židovské geto vzniklo medzi terajšou Zvonárskou a Krmanovou ulicou.
Ak vojdete z Hlavnej ulice do podchodu Zvonárskej ulice oproti Forgáčovmu palácu, po chvíľke sa pred vami objaví najstaršia zachovaná synagóga. Je sivá, neudržiavaná a zamknutá. Na jej bráne uvidíme typické šesťcípe hviezdy. Na tom istom mieste stála už v r. 1843 prvá modlitebňa Židov v Košiciach.
Súčasná synagóga bola dokončená v r. 1883. V maurskom štýle ju stavali jedno desaťročie. V r. 1899 ju ešte zväčšili, takže je dominantou ulice, pričom úplne najvyššie sa z fasády vynímajú kamenné dosky s desiatimi Božími prikázaniami. Vnútro je tradične rozdelené na prízemie pre mužov a poschodie pre ženy, aby sa navzájom nerušili, lebo ženy v synagóge medzi sebou klebetili, ale muži kšeftovali. V súčasnosti sa do synagógy i do židovského rituálneho kúpeľa dá dostať cez dvor z Krmanovej ulice, a to tak, že o to požiadate v kancelárii Židovskej náboženskej obce.
Tak môžete aj zvnútra uvidieť, ako za socializmu zničili krásu synagógy tí, ktorým napadlo zriadiť tu sklad Štátnej vedeckej knižnice. Keďže tam chceli vpratať knihy až po povalu, museli nastavať kopu regálov i navŕtať do fasády diery na kúrenie gamatkami. Po revolúcii regály odstránili a knihy odviezli, ale nikto nemá peňazí na rekonštrukciu.
Ešteže vedľa nájdeme opravenú modlitebňu z roku 1900, ktorá susedí aj s bývalým obchodom kóšer mäsa a bytom pre šocheta, ktorý také mäso pripravoval a predával. Modlitebňa bola istý čas v zlom stave, ale v r. 1993 ju zrekonštruovanú znova vysvätili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
