Bytčou a tiahnu sa k juhu až k Pružinskej doline, ktorá ich oddeľuje od Strážovských vrchov. Turisticky známymi oblasťami Súľovských vrchov sú najmä Manínska a Kostolecká tiesňava s okolitými vrchmi a najmä jedno z najkrajších skalných miest Slovenska - Súľovské skaly.
Súľovské skaly sa rozprestierajú asi 6 km od Bytče a tvoria podkovovitý amfiteáter s dedinkou Súľov uprostred. Najvyššími skalnatými vrcholmi tohoto územia sú Brada (816 m) a Roháč (779 m), hrebene a svahy sú priam posiate desiatkami skalných veží, ihiel a stien. Väčšina z nich má svoje meno - a tak možno obdivovať napríklad krásu Mnícha, Sovy, Dvoch hrbov, Chochuliek, Cibulky, Podsvetia, Dvojčaťa, Kapucína, Mraveniska, Roháča, Jašteričky, či Indiána. Celkovo je v Súľovských skalách takto pomenovaných približne 50 skalných útvarov. Sú tvorené tvrdými vápnitými zlepencami s dobrou súdržnosťou. Aj preto je tento terén mimoriadne vyhľadávaný a obľúbený skalolezcami, pravda, s istými obmedzeniami.
Azda najväčšími raritami Súľovských skál sú netypické skalné formy. Jednou z nich je Gotická brána - 13 metrov vysoká skalná brána, ktorá dostala meno podľa charakteristického tvaru zalomenia stropovej časti. Okrem nej je v Súľovských skalách aj Obrovská brána a dva menšie podobné útvary. Mimoriadne často je obdivovaný aj Súľovský skalný hríb, asi 3 metre vysoký útvar, ktorý je pravdepodobne zvyškom niekdajšej skalnej veže. Zaujímavá je aj 60 metrov dlhá puklinová jaskyňa Šarkanova diera, ktorá však nie je sprístupnená.
Súľovské skaly sú prírodnou rezerváciou už od roku 1931. Okrem krajinárskej hodnoty sú prísne chránené aj rôzne vzácne druhy rastlín a zachovalých biocenóz. Zaujímavé sú aj zvyšky stredovekého hradu, ktoré dokonale zapadajú do skalných formácií, vytvorených prírodou.
Interesantný je aj geologický a geomorfologický pohľad na vznik a formovanie dnešnej podoby Súľovských skál. Sú totiž jedným z učebnicových príkladov tzv. inverzného reliéfu. V praxi to znamená, že dnešné dno spomínaného amfiteátra, teda kotliny, bolo v minulosti vyššie, než dnešné okolité skalné hrebene. V treťohornom období eocénu bolo toto územie morským zálivom. Na jeho dne, tvorenom staršími ílovitými vápencami, sa začali usadzovať vrstvy vápencových a dolomitových splavenín. Po dlhom čase sa pôsobením vápnitého tmelu sa z nich stali špecifické vápnité zlepence, v odbornej lietratúre presne označené ako súľovské zlepence. V starších treťohorách, počas alpínskeho vrásnenia, bolo jadro územia (dno dnešnej kotliny) vyzdvihnuté do tzv. súľovskej antiklinály - teda vrásy, ktorá bola tvorená spomínanými mäkšími ílovitými vápencami. Okraje, tvorené tvrdšími zlepencami, popraskali a to dalo zárodok vzniku dnešného skalného mesta. Hoci po zdvihu bola centrálna časť vyššie ako okraje, menej odolné horniny podľahli počas miliónov rokov zvetrávaniu a eróznym procesom, ktoré mali na svedomí najmä dažde, mrazy a vetry. Tento proces formoval dnešnú podobu Súľovských skál - z ich centrálnej časti, ktorá podľahla erózii, odniesla voda ílovité vápence a vytvorila kotlinu, obkolesenú tvrdšími zlepencovými skalnými hrebeňmi.
BEDEKER
Prístup: Po ceste z Bytče cez Predmier do Súľova. Tu sa ponúkajú dva pekne okruhy. Jeden, zeleno značený (zároveň naučný chodník) vedie do chaty Súľovčanka po skalnatom hrebeni cez Gotickú bránu a okolo zrúcanín Súľovského hradu, pomedzi množstvo útvarov a veží sa vracia späť na cestu medzi Súľovom a Jablonovým. Táto trasa aj s náležitým vychutnaním si jej krás netrvá viac ako dve hodiny. Druhou možnosťou je výstup po žltej značke úpätím amfiteátra zo Súľova (400 m) okolo Obrovskej brány na sedlo pod Roháčom (718 m, 1 h) a odtiaľ návrat po červenej značke po skalnom hrebeni cez Bradu (816 m) späť do Súľova (2:15 h).
Zaujímavosti okolia: Hričovská skalná ihla, Manínska tiesňava, Kostolecká tiesňava, Bosmany, Žibrid (867 m), Lietavský hrad.
Autor: maj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
