kolies si dali "spicha" na rolovacej dráhe letiska v Barci začiatkom júna. Aj keď sa predpokladala hojná účasť, realita predčila očakávania.

Už od skorého rána sa na letisko hrnuli stovky automobilových nadšencov vo svojich tátošoch, ak aj tisícky ľudí, ktorí sa prišli pozrieť, čo všetko sa dá s autom urobiť. Plocha letiska sa zapĺňala závratnou rýchlosťou, v kolónach na ňu prúdili vyblýskané autá. Majitelia boli na svoje výtvory právom hrdý, veď ich skrášľovaniu sa venujú zväčša vo voľnom čase. Nejeden z nich si už na svojej staručkej škodovečke odpracoval stovky hodín.

Majiteľ starej embéčky zo Žiliny investoval do svojho tátoša v poslednom roku 80 tisíc korún. "Do autá dám takmer všetko, je to môj život. Niekto holduje tancu, iný chodieva na futbal, ja makám na svojom aute. Hoci netvrdím, že si na futbal nezájdem," vysvetlil.

Pri bráne prebiehal tzv. checking, čiže kontrola technického stavu vozidiel, ktoré neskôr pretekali. Vo všeobecnosti by mali byť v poriadku, avšak kvôli bezpečnosti je potrebné urobiť maximum. Program bol skutočne bohatý a upravované autá doslova vyrážali dych. "Čakali sme veľa ľudí, no táto účasť šokuje. Prišlo ich veľmi veľa, no aj program je bohatý," privítal nás jeden z organizátorov. Ako dodal, súťažné stretnutie rôznym spôsobom upravených vozidiel najrozličnejších značiek z celého Slovenska pripravilo občianske združenie Škoda fan klub Košice.

"Veľkým lákadlom boli šprinty na štvrť míle (406 m)

civilných áut rozdelených do šiestich kubatúr a tohoročná novinka - špeciálna kubatúra pre dieselové motory," vraví organizátor podujatia.

Akcia sa rozbiehala pomaly, všetko bolo potrebné zosúladiť s bezpečnostnými predpismi. Na trať sa ako prvé postavili veterány. Hoci roky rýchlo bežia a vývoj ide nezadržateľne dopredu, ani títo vyblýskaní krásavci sa nemali za čo hanbiť. Na úvod si to medzi sebou rozdali stará a nová generácia. Najnovší typ Škody Octavia vyštartoval na štvrťmíle vedno s bojovým tudorom z roku 1948. Aj keď do cieľa došli pekne bok po boku, bolo jasné, že "octávka" nerezala asfalt na plný výkon.

"Postavil som si ho sám, a či ide dosť rýchlo? No hore kopcom tak 110, dole vytiahne aj na 130 kilometrov za hodinu," smeje sa majiteľ auta Ladislav Košík z Myslavy. Svojho tátoša by len tak pod cenu rozhodne nedal. Veď sa na ňom narobil a dodnes sa o auto príkladne stará.

"Nuž, čo ja viem, tak 200 tisíc by som pýtal. Teraz staviam policajnú verziu tohto autíčka. Chodievam na rôzne akcie, do Poľska, či Maďarska. Len keby peňazí na túto zábavu bolo," uviedol hrdý majiteľ veterána.

Ako druhí v poradí sa postavili na štart opäť veteráni. Avšak nie z druhej svetovej... Zaujala hlavne opláštená trojkolka, ktorú zrejme každý pozná z filmovej klasiky Vrchni, prchni.

Po veteránoch prišli na rad aj ostatné kategórie vozidiel. Išlo o autá ľudí, ktorí si ich sami upravili. Na štart teda nesmeli klasické šporťáky, ktoré sa zúčastňujú automobilových pretekov. Vzhľadom na vysoký počet účastníkov však nastávali veľké problémy a dokonca hrozilo zrušenie podujatia. Ľudia totiž mali z dôvodu bezpečnosti stáť za zábradliami, čo však nik nerešpektoval. Moderátor akcie ich síce upozornil niekoľkokrát, na veci to však nič nemenilo.

"Čo chcú, budem si sedieť, kde chcem, veď odtiaľ mám dobrý výhľad. Nech ma nebuzerujú a konečne jazdia," vraví jeden z účastníkov. Ďalší mu súhlasne prikyvujú, nedajú si povedať. Organizátori neustále vyzývali ľudí k poslušnosti, premávali sa po dráhe terénnymi vozidlami, moderátor si mohol hlasivky vykričať. Nič nepomáhalo. Pritom začiatok šprintov sa neúmerne oproti časovému plánu posúval.

"Tak to bolo aj minulý rok, proste to nezvládajú. Šetria zrejme a neobjednali bezpečnostnú službu s dostatočne veľkým počtom mužov. Veď nie je normálne, aby tu tisíce ľudí čakali kvôli tomu, kým si urobia poriadok. Organizácia nie je dobrá," dušovali sa ľudia, ktorí navštevujú podobné podujatia všade, kde sa konajú. Asi po hodine čakania prišlo na dráhu konečne vozidlo SBS. vystúpili z neho štyria chlapi, ktorí na jednom úseku veľmi rýchlo poriadok urobili. Čakalo sa však, že chlapci s vestami s nápisom ´Organizátor´ tiež prispejú troškou k zdarnému priebehu akcie.

Nakoniec sa však všetko rozbehlo a šprinty sa stali jedným z najväčších lákadiel motoristického dňa. "Prišiel som s bratovým autom a pokúsil som sa pretekať. Žiaľ, vybral som si zlého súpera. Samozrejme pre mňa, mal dobré auto. Ja na bratovom zas často nejazdím, preto som urobil niekoľko chýb. Ale napriek tomu to nemalo chybu," vraví Henrich z Košíc.

Ťahákom pre divákov bolo aj množstvo sprievodných akcií, vrátane predstavenia niekoľkých skvostov automobilizmu - medzi iným vozidiel Ferrari, Porche GP3 a zatiaľ jediného kusa EVO 8, teda civilnej verzie športového vozidla Mitsubishi, v strednej Európe.

No nielen šprint lákal. Veď už od skorého rána prichádzali na miesto autá rôznych značiek, ktoré chceli ich majitelia ukázať. V priebehu niekoľkých desiatok minút sa premenila plocha letiska na mravenisko ľudí a hlavne áut. "Chceli sme ukázať, podobne ako minulý rok, ako je možné sériové vozidlá športovo upraviť, čo sa týka vzhľadu, výkonu motora, ale trebárs aj muziky v aute. Myslím, že práve vozidlá, ktoré sem prišli, boli najväčším lákadlom a pastvou pre oči," hovorí štatutárny zástupca Škoda fan klub Marián Michalov.

A skutočne bolo sa na čo pozerať. Autá nezaujímali len chlapov, na svoje si prišli aj ženy, či deti. A čo zaujalo návštevníkov? "Subaru Impreza, to auto malo motor s výborným výkonom, zlaté kolesá, modrú farbu. Krása," spomína na nevšedný zážitok Jano z Prešova. Jeho kamarát sa veľmi dlho vytešoval nad modrou škodovkou, klasickou stodvacinou. "Mala motor s výkonom 1,6 litra, no chlapík v nej mal inštalovaný prehrávač DVD. V čase, keď som bol pri nej, ho práve púšťal. Aj ja mám škodovku, možno si dám do nej čosi podobné. No na druhej strane sa bojím, aby mi ju nevykradli."

Zaujal Renault Clio, ktorý pútal pozornosť zaujímavou farbou. Tá bola typu chameleón a keď sa človek okolo auta točil a pozeral naň z iných uhlov, tak mal možnosť vidieť v podstate farebne odlišný voz.

Tuningy o výmyslu sveta, nárazníky, spojlery, upravované výfuky, zmenené exteriéry vozidiel. To bolo možné vidieť takmer na každom aute. Termín tuning však nie je jednoduché preložiť, pretože má širokospektrálny záber. Mohli by sme ho veľmi zľahka rozdeliť do troch kategórií - chip tuning, styling a mechanický tuning. Potom sa ešte rozlišujú rôzne podkategórie, tie sú však úzko špecializované.

Ale poďme k burácaniu. Zaujali aj verzie montovanej hudby v autách. Ich majitelia sú ochotní investovať do tej pravej muziky v aute aj niekoľko stotisíc korún. Pozornosť pútal Pick up, ktorý mal namiesto korby repráky. Mal tam subwofer a kopec viacpásmových reproduktorov, či dva štvorkanálové zosilňovače typu Ground Zero. Táto hudba vyšla majiteľa podľa odborníkov na niečo vyše sto tisícok.

"Neskutočné, čo všetko ľudia dokážu, ale ja by som si hudbu za toľké peniaze do auta nedal. Ani doma ju nemám," zhrnul jeden z návštevníkov.

Ľudia sa mohli potešiť aj pohľadom na pálenie pneumatík, do varu ich privádzal Dixo. Majster sveta v jazde na zadnom kolese motocykla totiž nemá problém prejsť týmto spôsobom ani desať kilometrov. Aj na košickom letisku si teda zašantil na svojej Jawe 350. Ťahaním kamióna sa neskôr predstavil aj košický silák Ďuri Barbarič.

Popri tuningových zaujímavostiach prebiehalo aj meranie hlasitosti audio, či výfukov. Z tých to doslova dunelo, majiteľ Škody 110 RS vytlačil zo svojho výfuku neuveriteľných 127,6 decibelov hluku. Týmto spôsobom predstihol aj najlepšieho účastníka, čo sa týka najhlučnejšej hudby. Bavorák, ktorý sa prezentoval najhlučnejším audio, totiž decibely vydupal "len" na hodnotu 122,4.

Pokiaľ na prvom ročníku košického tuning zrazu v máji minulého roka sa zúčastnilo približne 600 áut, tento rok mali organizátori prihlásených asi 800 vozidiel, prevažne zo západného Slovenska. Košický tuning zraz je jediným podujatím svojho druhu na východnom Slovensku, pričom v minulom roku bol v rámci celého Slovenska hodnotený ako druhý najlepší.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.