Chov krotkých anduliek (I.)

Záujem o chov krotkého a prítulného vtáctva neustále narastá. Medzi tie najdostupnejšie patria andulky, ktorými chcú mnohí rodičia racionálne vyplniť

voľné chvíle svojim deťom. V neposlednom rade sa snažia posilniť aj ich citový vzťah, zodpovednosť a schopnosť postarať sa o živého tvora. Andulky bývajú tiež častými spoločníkmi chorých, osamotených a starších ľudí.

Andulka vlnkovaná (papagájec vlnkovaný; Melopsitacus undulatus) pochádza z Austrálie. Do Európy bola dovezená v druhej polovici 19. storočia. V roku 1840 ju presne popísal anglický bádateľ, cestovateľ a maliar John Gould. Vo voľnej prírode sa andulka nachádza len v zelenej farbe. Prešla mnohými vývojovými obdobiami, pričom chovatelia ju vyšľachtili do väčších postáv s peknou, veľkou hlavou, primeranou k postave a vyklenutým čelom. Ceny odchovov, ktoré spĺňajú požiadavky štandardu sú vysoké a značne prevyšujú hodnotu anduliek v chovateľských predajniach.

Ak nám má tento malý papagájik robiť spoločníka, je dobre obstarať si ho priamo z chovu. Chovateľa treba upozorniť na to, že andulku si chceme skrotiť a naučiť hovoriť. Túto úlohu najskôr splní mladý samček, ktorý len pred niekoľkými dňami opustil hniezdo (skrotne síce aj samička, ale väčšinou sa nenaučí hovoriť). Zabezpečíme mu vhodnú a dostatočne veľkú klietku, v ktorej sa môže preletieť. Má mať dĺžku priližne 60 x 70 centimetrov, výšku 50 centimetrov a šírku 40 centimetrov. Napriek tomu, že si bude môcť polietať aj v obývacej izbe alebo vo veľkej predsieni, predsa len väčšiu časť dňa strávi v klietke.

Andulka si v prvom rade musí na nás zvyknúť, aby sa nebála. Vtáčikovi sa opatrne prihovárame a navádzame ho v klietke, aby nám skočil na prst. Postupne pridávame krátke vety, ktoré v jeho blízkosti neustále opakujeme. Svoje meno a krátke vety si časom osvojí a bude ich opakovať. Nadaný samček je schopný naučiť sa až sto slov, ktoré "žvatle" za sebou bez akéjkoľvek zmysluplnosti. Mnohokrát z toho vzniknú vtipné skomoleniny, na ktorých sa dobre pobavíme. Počas opakovania slovíčok sa bude na nás uprene pozerať. Ak prestaneme hovoriť, neraz sa priblíži k našim ústam a bude sa dožadovať, aby sme v rozprávaní pokračovali. To už je fáza správnej výuky, ktorá je korunovaná úspechom. Pri zaobchádzaní s andulkou musíme mať veľkú trpezlivosť. Trvá to aj niekoľko týždňov, kým nadobudne k nám dôveru a následne vysloví prvé zrozumiteľné slová.

Pavel FORISCH