bývalom Východnom Prusku. Z väčšej časti v rokoch 1941 až 1944 riadil odtiaľ Hitler svoje vojenské operácie a plány.V súčasnosti sú ruiny turistickou atrakciou, keď ju ročne navštívi približne 230.000 ľudí.
Postavené bolo zariadenie pozostávajúce z viacerých bunkrov, veliteľskej centrály a ďalších budov v husto lesnatej oblasti bývalého nemeckého Rastenburgu a súčasného severovýchodného poľského Ketrzyna. Po napadnutí Sovietskeho zväzu koncom júna 1941 sa tam z Berlína presťahoval Hitler so svojím štábom - najbližšími spolupracovníkmi, pobočníkmi, ale aj a vysokými predstaviteľmi armády, vojsk SS a bezpečnostného aparátu SD.
Vlčí brloh bol hermeticky uzavretý od okolitého sveta, obklopený hustými lesmi a močiarmi a strážený elitnými príslušníkmi vojsk SS - Leibstandarte SS a práporu Wehrmachtu GrossDeutschland. Rozprestieral sa na území viac ako 2,5 štvorcového kilometra. Širšie okolie bolo obklopené hustými mínovými poľami a celý systém mal dômyselné maskovanie. Práve maskovanie bolo príčinou, že sa veliteľská centrála a systém bunkrov nikdy počas druhej svetovej vojny nestali terčom náletu ruských alebo iných spojeneckých lietadiel. Na stropoch niektorých bunkrov boli dokonca vysadené veľké stromy.
Vlčí brloh sa nenachádzal ani na vojenských mapách. Vlk inak bolo údajne krycie meno Hitlera. Systém mal vlastné železničné spojenie, mal vlastnú nemocnicu a generátory. V jeho blízkosti sa nachádzalo aj malé rovnako výborne maskované letisko. Pred postupujúcou sovietskou armádou opustil Hitler svoj "brloh" v novembri 1944 a zariadenie bolo potom vyhodené sovietskymi vojakmi do vzduchu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
