cieľov, vyrovnal sa so svojimi prípadnými životnými neúspechmi a netúži už toľko po vzrušujúcich zážitkoch a osobnom úspechu. Robí to, čo dobre vie a robí to bez zbytočnej námahy. Sú síce jednotlivci, ktorí si toto životné obdobie dokážu mimoriadne skomplikovať, napr. rozvodom a svadbou s oveľa mladšou ženou, alebo nemajú potrebné schopnosti a vezmú na seba značnú časť pracovnej zodpovednosti, ale väčšinou ide o obdobie pokoja a vyrovnanosti.
Popri výhodách tohto obdobia, však už zreteľnejšie nastupujú niektoré príznaky starnutia, napriek tomu, že ide o stredný vek. Vo veku nad 50 rokov už badať telesné príznaky starnutia a nezriedka, najmä pri konfrontácii s mladými ľuďmi opačného pohlavia (mužovi napr. po prvýkrát v jeho živote ponúkne mladé dievča v autobuse miesto), vznikajú aj pocity menejcennosti. Dochádza ku krízovým zmenám (klimaktérium), zvýšenej unaviteľnosti a náchylnosti k chorobám. Človek akoby prichádzal k hraniciam svojich možností. Mení sa aj vnímanie času, beží neuveriteľne rýchlo a budúcnosť sa čoraz viac zužuje na úkor minulosti. Reakcie ľudí na starnutie sú rôzne. Časté sú krízy manželstva a po päťdesiatke nie je zriedkavá tzv. manažérska choroba práve z toho, že v snahe vyrovnať sa vekovo mladším preceňuje a prepína človek svoje sily. Na druhej strane človek sa stáva telesne pohodlnejší a začína zanedbávať telesné aktivity, ktoré mu boli predtým príjemné. Príčin je veľa a patrí k nim aj vysedávanie pri televízore a nadmerné využívanie auta a iných dopravných prostriedkov aj tam, kde by sa dalo ľahko dôjsť pešo. Päťdesiatnik sa nesmie mýliť tým, že raz za čas ubehne pár kilometrov, prepláva väčšiu vodnú plochu alebo takmer celý deň občas pracuje na záhrade. Takéto jednorazové výkony ho môžu zvádzať k presvedčeniu, že to s ním "ešte nie je také zlé". Jednorazový výkon tu nie je a nemôže byť správnym meradlom. Iba zvádza k upokojeniu a tým vedie k ďalším nepravidelnostiam a pohodlnosti.
Zatiaľ čo telesné starnutie je veľakrát na pohľad dobre viditeľné, duševné starnutie sa postihuje ťažšie. Takto sa stáva, že duševné sily sa veľakrát prepínajú. Premáha sa napr. únava, pracuje sa v noci ako za mlada, nepripúšťajú sa zákonité drobné zmeny pamäti, pozornosti, spôsobu myslenia a pod. Mnohé sa však kompenzuje skúsenosťou, ale aj ona môže za istých okolností viesť k stereotypnému správaniu a rozhodovaniu a niekedy až k neschopnosti vybočiť z ustálenej cesty. To sa samozrejme netýka štyridsaťpäťročných, ale čím ďalej máme päťdesiatku za sebou, tým väčšie nebezpečenstvo nám z uvedeného a ďalšieho prepínania hrozí. Všetko je však prísne individuálne a poznáme aj čulých a zdatných sedemdesiatnikov. Takýto jedinci sa vyznačujú tým, že dbali na svoju telesnú zdatnosť a naviac boli zvyknutí trénovať stále svoje schopnosti duševné, zaujímali sa o dianie okolo seba a prirodzene relaxovali pri aktívnom odpočinku.
Aj keď pri starnutí ide o záležitosť prísne individuálnu, dôležitá je potreba neustále dbať o svoj telesný a duševný stav. Lepšie si organizovať voľný čas, pri práci a rekreácii sa zbytočne neprepínať, ale nepodliehať tiež leňošeniu. Telesná zdatnosť totiž podporuje zdatnosť a odolnosť duševnú a je jej dôležitým predpokladom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
