dňa v Jaklovciach. Áno, už šiestykrát zorganizoval ŠK Severan Jaklovce túto vydarenú akciu pre všetkých, ktorí majú radi psov, avšak nie len ich. Každého, kto do Jakloviec zavítal, čakali aj zaujímavé sprievodné akcie. Ale pekne po poriadku.
Po raňajšom zhone, pri prezentácií 80 pretekárov, sa všetci zúčastnení dozvedeli potrebné informácie z úst najpovolanejších, teda M. Tremka - organizácia a marketing, V. Poklembu - organizácia Detských prázdninových pretekov o Pohár magazínu Kynologická revue a J. Keruľa - organizácia 2. Medzinárodných Majstrovstiev SR vo Weight Pullingu a EURÓPSKEHO Weight Pullingového pohára ACANA CUP II. kolo. Potom už z úst riaditeľa pretekov - starostu obce Jaklovce Mariána Burkuša zaznela tá kúzelná veta: "A týmto pokladám 6. ročník Kynologického dňa za otvorený." A mohlo sa začať.
Ako prvé musím spomenúť malé deťúrence, ktoré sa v "Detských prázdninových pretekoch o pohár magazínu Kynologická revue" predstavili so svojimi štvornohými miláčikmi na prekážkovej dráhe. Pretekali aj tí najmenší, od dvoch rokov, a veru bolo sa na čo pozerať. Sympatické výkony maličkých pretekárov, aj s rodičovskou oporou, v mini kategórii si vyslúžili úprimný potlesk na otvorenej scéne. V druhej kategórii už deti od 5 do 10 rokov predvádzali oduševnené výkony. A keď to bolo potrebné, dokonca niekedy zastúpili psíka. Veď keď sa cez prekážku nechcelo jemu, im sa chcelo. Zlaté pravidlo tohto preteku je totiž dané už od prvého ročníka a znie "Čo nezvládne pes, tak to zvládne psovod." Veď ako povedal Viliam Poklemba, ktorý tieto preteky riadil, "Podstatou preteku je rozvíjať vzťah dieťa a pes." Samozrejme, že v kategóriách nad 10 rokov už ide do tuhého a výkony sú naozaj obdivuhodné. Veď najrýchlejší pretekár - Lukáš Vaško s fenkou Astou na dráhe s jedenástimi prekážkami dosiahol čas 27sekúnd! Každopádne sa dá povedať, že tieto preteky boli takou jasnou hviezdičkou celého dňa. Jednoducho, všetci zúčastnení boli hviezdy.
A to som ešte nespomenul "Karneval." Nebol to len taký obyčajný karneval. Vyobliekaní psíkovia sa premenili na červenú čiapočku, babičku a mnohé iné masky, ktoré si deti pre nich pripravili. A potom sa ako dvojica predstavili porote. Už ani neviem, ktorá maska bola tá naj. Všetky boli naozaj vydarené.
Kto si však myslí, že to bol celý Kynologický deň, tak je na veľkom omyle. Hneď vedľa cvičiska pre psov sa odohrávali neľútostné súboje v "Zábavno-súťažných hrách denníka KORZÁR". Od rána sa okolo areálu točilo množstvo detí, ktoré skákali, hádzali, triafali ale hlavne, hlavne sa zabávali! Za každú zvládnutú úlohu dostali peniaze. A nie hocijaké ale "Severany." Severany bola mena, ktorá vládla v tomto sektore. Vždy keď som tam zablúdil obdivoval som tú energiu, s ktorou sa malí i tí väčší súťažiaci vrhali do rôznych súťaží či úloh. A tak s podporou denníka KORZÁR pretekali ostošesť, a s úsporami bežali do obchodíka určeného len pre nich. Bolo naozaj zaujímavé vidieť deti celý deň pretekať raz tu, raz tam a potom prepočítavať "peniažky", či už majú dosť na niečo, čo si vyhliadli. Až by sa žiadalo povedať, druhé pravidlo dňa: "Kto sa hrá, nehnevá."
Môže ešte niečo byť v jeden deň na jednom mieste? Predstavte si že môže! Niečo čo tiež predstavuje vzťah psa a jeho majiteľa. Pretože Weight Pulling nie je len o sile, ale aj o srdci a vzťahu. (Weight Pulling Ťahanie záťaže psom, na určenú vzdialenosť, cca 10 metrov) Na začiatku dňa bolo na vozíku naložených 300 kg, ale postupne s ďalšou nakladanou váhou stúpal aj adrenalín a to nielen pretekárom, ale aj divákom. Po zdolaní psychickej hranice jednej tony, to už začínalo dostávať tie správne obrátky. Atmosféra pripomínala dostihy. Okolostojaci tipovali. Potiahne? Nepotiahne? Keď sa súťažiaci priblížili k dvom tonám, to už bol boj, v ktorom cítite ako zo psov, ktorí zostali v súťaži vyžaruje sila a odhodlanie zvíťaziť. Prichytíte sa, ako ste zabudli zavrieť ústa a v nemom úžase pozeráte na tvora, ktorý je tu s nami od nepamäti, ale až dnes vidíte, čo všetko dokáže. Presne v tejto časti preteku, keď sa atakoval minuloročný rekord 2005 kg, sa ukázalo to, čo tak trefne poznamenal rozhodca Weight Pullingu p. Havelka: "Zvíťazí srdce bojovníka!" Pri konkurencii, ktorá sa zišla v Jaklovciach, kde pretekali okrem slovenských psov aj psy z Čiech a Poľska, tých sŕdc bolo neúrekom. Avšak pri tejto váhe už pokračovali v súťaži len "traja mušketieri".
Prvý bol slovenské želiezko v ohni - pes Leon (Grónsky pes) majiteľky Jany Zemčákovej, druhý Norton - Norwick z Ronto Aru (Aliašský malamut) majiteľa Dana Navrátila z Českej republiky a tretí pes Bering the Chinook of Alaska (Aliašský malamut) majiteľky Katky Trněnej tiež z Českej republiky. To už sa napätie dalo krájať. Kto to bude? Kto zdolá tu magickú hranicu 2005 kg? A stalo sa. V tento deň starý rekord padol a zrodil sa nový, ktorý predstavuje 2100 kg. Zdolal ho pes Bering the Chinook of Alaska majiteľky Katky Trněnej. Tento Aliašský malamut sa zároveň stal aj absolútnym víťazom, keď utiahol 60-násobok svojej osobnej váhy. Len tak na okraj: Traduje sa, že keď si eskimáci nevedeli poradiť so psami, zavolali na pomoc svoje manželky. Keďže v Jaklovciach vyhrala žena, tak nejaký kus pravdy v tom asi bude.
Myslíte, že to bol koniec? Kdeže! Po obdivuhodných výkonoch psov prišli na rad diváci. Pre nich bola pripravená súťaž vo váľaní kolesa za čas 30 sekúnd. Vyzeralo to síce jednoducho, ale akú námahu vynaložili súťažiaci siláci bolo vidieť v ich spotených tvárach na konci preteku.
A čo na záver? Vyhlásenie výsledkov, rozdanie cien, nájdenie rozohraných deťúreniec a s pocitom pekne prežitého dňa rozlúčka so starými i novozískanými priateľmi.
Skončil sa "taký obyčajný deň". Verím však, že o rok sa opäť zopakuje.
PS: Nabudúce koľko? Porazíme 2500, či 3000 kg?
Autor: jav
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.