to, ako dlho obracajú korunky či eurá v ruke a na čo sú ochotní ich minúť aj bez dlhého uvažovania.
Starostu Süliho prepadávajú čokoládové kŕče
"To záleží na konštalácii hviezd. Obyčajne, keď si niečo vyhliadnem, obchádzam to ako mačka horúcu kašu. Ale keď sa rozhodnem, že niečo kúpim, tak to kúpim a už nerozmýšľam," odpovedal starosta košickej mestskej časti Staré Mesto Ján Süli na otázku, či sa považuje za sporivý alebo naopak za rozhadzovačný typ.
Starosta si nikdy neodoprie jedine kus čokolády, ak na ňu dostane obrovskú chuť, okamžite ju kupuje.
"Napríklad dnes som dostal taký čokoládový kŕč. Okamžite som kúpil bonboniéru Merci a skoro som ju celú, s prepáčením, zožral. Ešteže sa pridali kolegyne. Takže takéto záchvaty mávam a prekonávam ich tak, že si čokolády jednoducho dožičím."
Starosta Süli nesporí korunky do punčochy, ale zásadne v banke na svojom účte.
"Najviac utrácam na benzín, dcéra žije v Maďarsku aj s rodinou. Takže keď chcem vidieť vnuka, musím sadnúť do auta smer Debrecín."
"Generál" VUB by utratil peniaze za výstup na Kilimandžáro
V Košiciach sa narodil otec generálneho riaditeľa VÚB banky Tomasa Spurneho.
"Neviem povedať názov ulice, poznám len ten dom, ktorý by som vám vedel ukázať. Môj otec sa narodil v Košiciach v roku 1926. Jeho otec bol legionárom v Rusku, prešiel z Halíča až do Vladivostoku a potom sa dostal na Slovensko. Pracoval na železnici. Za manželku si vzal dámu, ktorá pochádzala z Dolnej Boce, kde mám dodnes vzdialených príbuzných, ktorých som roky nevidel. Cítim sa byť Košičanom, pretože toto mesto má ohromný kozmopolitný charakter. Košice milujem, milujem kostol Svätej Alžbety. Keď v ňom vidím tie ďakovné odkazy ľudí, ktorých priania a modlitby Alžbeta vyslyšala, tak proste cítim, že som doma."
Generála z VUB mrzí, že lídrovstvo medzi bankami financujúcimi mesto Košice uchmatla jeho banke konkurencia.
"Ako banka sa musíme viac snažiť, aby sme si Košice a ich mestské zastupiteľstvo naklonili na svoju stranu. Nie je dobré, aby VUB banka ostala bokom. Dúfam, že sa to v budúcnosti zmení. Som nesmierne optimistický a viem, že náš vzťah sa bude len zlepšovať."
Aký je Tomas Spurny ako človek, sporivý alebo rozhadzovačný? Uletí niekedy?
"Som bankár, takže nemôžem byť iný ako sporivý, bohužiaľ. Ako človek nikdy nerozmýšľam o peniazoch, ale o hodnotách. Veľa toho pre svoj život naozaj nepotrebujem, takže veľa peňazí neutrácam. Pokiaľ niekedy utratím veľa peňazí za niečo, tak je to niečo, čo si veľmi želám. Nepovedal by som, že niekedy uletím, utrácam peniaze za kultúru, ale najmä za cestovanie. Človek musí poznávať nové krajiny, veci, aby mal širší rozhľad. A práve to cestovanie je mojou najväčšou neresťou."
Tomas Spurny má ohromný cestovateľský sen. Chcel by sa raz dostať na miesta ako sú Himaláje, alebo vyliezť na Kilimandžáro, pozrieť sa na Viktoriine jazero.
"Zatiaľ som nemal príležitosť, ale verím, že raz sa čas nájde a možno budú aj tie potrebné peniaze."
Spisovateľ Fifik miluje Áziu
Spisovateľ, pedagóg, bývalý veľvyslanec SR vo Vietname a Laose Ján Fifik na peniaze nehľadí, ak vie, že urobí radosť blízkym.
"Rodina a priatelia, ktorí ma poznajú, hovoria, že mám široké srdce. A tým je vlastne povedané všetko. Keď vidím, že niekomu niečo urobí radosť, aj napriek dôsledku dočasných suchôt v peňaženke, mu tu radosť urobím."
Najviac peňazí utráca na knihy, na DVDčká, na dobrú hudbu, na cestovanie, na priateľov, na posedenie s nimi a na rodinu.
"Peniaze nemám v punčoche, ale v bankách. Som dosť často v zahraničí, takže ten bankový styk je pre mňa dôležitý. Teraz som sa vrátil z vyše ročného pôsobenia v Číne v Pekingu, kde som prednášal na prestížnej univerzite. Najbližšie sa nechystám nikde, dávam dokopy cestopis, v poradí desiaty, ktorý vyjde v novembri tohto roku. Pôjde o taký humoristický pohľad na Čínu, čo všetko v tejto veľkej krajine môže zažiť človek z malej krajiny,"prezradil nám Ján Fifik.
Čína, Laos, Vietnam, Thajsko, Kambodža, Singapur - to sú krajiny juhovýchodnej Ázie, v ktorých už pôsobil. Nie všade bol ako diplomat, v niektorých krajinách pôsobil ako obchodník, ale aj učiteľ.
"V Číne som prednášal štylistiku, kompozíciu, viedol som tam slovenský lektorát."
Najväčším zážitkom bol Čínsky múr, ktorý ho doslova ohromil.
"Ale v Pekingu s 13 miliónmi obyteľov by som žiť nevedel, to je už priveľa aj na mňa. Ale sú miesta v Číne, v ktorých si viem predstaviť príjemnú dovolenku alebo príjemný relax."
Reportér Paľby Dušan Karolyi kupuje synovi zbrane
Reportér obľúbenej publicistickej relácie Paľba Dušan Karolyi sa nepovažuje ani za príliš šetrného, ani za príliš rozhadzovačného.
"Som niekde medzi, napríklad keď ide o dobrú knihu, na peniaze nehľadím. Rovnako je to v prípade syna Olivera (6), ktorému v súčasnosti urobia radosť iba militantné hračky - vojaci, pištole. Dúfam, že ho to časom prejde, že z toho vyrastie, lebo inak sa ho začneme báť," smeje sa Dušan.
"Keď mu domov prinesiem nejakú knihu alebo oblečenie, vôbec to za darček nepovažuje a radosť nemá. Ale keď som minule priniesol pištoľ na kapsuly, bol som pre neho ten najlepší Ježiško na svete."
Dušan sa nedávno úplne pohrúžil do fotografovania, takže si hneď kúpil aj dobrý foťák.
"Na cestovanie veľa peňazí nedávam, nie som ten typ. Nedávno som sa síce vrátil z Tibetu, ale nadlho mám cestovania dosť. Nemám záujem sa niekam teperiť len preto, aby som niečo videl. Skôr sa mi páči príjemne strávený čas s rodinou a priateľmi na nejakom mieste, kde sa budeme dobre cítiť ako partia. Na dovolenku sa nechystáme, možno pôjdeme na niekoľko dní do Tatier."
Najviac peňazí Karolyiovci utrácajú na skrášlenie a zútulnenie svojho domova, rôzne prestavby a doplnky.
"Ak peniaze mám, mám ich v banke, pančuchám neholdujem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
